Len žiť a necítiť...

Prišlo to na um niekedy aj Tebe? Keď už toho bolo dosť a nevládal si ďalej... nevieš čo stým.Zrazu ako by to bolo niekde napísané, príde okamih, kedy zaváhaš a začne sa Ti rúcať všetko.Poznáš to, že? Ťažko je sa z toho dostať, no predsa aj keď si myslíš, že Ťa všetci opustili, nájde sa človek, ktorý stojí pri Tebe a pomôže Ti prekonať ťažké obdobie... možno i len jeden jediný, no je tu... a ak nie, časom možno nazbieraš silu aj sám...Rozmýšľala som, keď som ležala na tráve a chcela sa mi pustiť slza po tvári... aj tak som sa neubránila, ty to dokážeš? Niekedy mi slzy pomôžu aspoň na čas sa zbaviť napätia a neskutočnej úzkosti... akoby sa človeku uľavilo.Vtedy som chcela necítiť a aspoň na pár chvíľ vedieť, čo to je len žiť, byť slobodný a neviazaný pocitmi, ktoré Ti občas bránia aby si bol šťastný...City su prefíkané, človek by ich mnohokrát najradšej vyniesol do neba a ďakoval, že môže prežívať daný okamih, no niekedy by sme najradšej zabudli nato, čo je v nás, čo nám spôsobuje závislosť a ťažko sa nám cez to dostáva.Rozmýšľala som, prečo to niekedy musí tak byť...