Som úprimny človek,ktorý sa snaží životné motto nielen mať,ale sa ním aj riadiť,pričom chcem aspoň z časti prejaviť svoje myšlienky,názory a nepomáhať tým len sama seba,ale aj osatným... Zoznam autorových rubrík: básne, moje úvahy, osobné, Súkromné, Nezaradené
Počuli ste to aj Vy už nespočetné množstvo krát? V súvislosti s partnerskými, či priateľskými vzťahmi... Prídete za niekým, spýtate sa ho na radu, no najjednoduchšie čo Vám dokáže povedať je :“Asi je chyba v Tebe!!“
Možno sem prepísať pár strániek z môjho denníčka?! Pretože moje úvahy o živote, veciach čo ma trápia a polemizovania nad skutočnosťami, ktoré aj tak nezmením..... myslím, že už význam nemajú. Veď je to stále otom istom. Klišé, ktoré už zopakovalo nespočetné množstvo ľudí predomnou a ja sa k nim len pridávam. Ale čím Vás teda zaujať...
Poznala som ľudí,od ktorých som nikdy nechcela prijať sklamanie. Mala som veci, ktoré som nikdy nechcela stratiť. Zažila som chvíľe, na ktoré nikdy nezabudnem. A predsa som si zo všetkého vzala niečo, čo mi bude novou skúsenosťou do zvyšného života. Žijeme v tomto svete so smútkom, slzami, depresiami, zhonom a sklamaniami, ale aj so šťastím, úsmevom, pokojom a láskou v snahe žit plnohodnotný život, u každého s inými hodnotami.
Ohník praská a ja som sledovala, ako rozžeravené uhlíky pripomínajúce roztápajúce zlato, svietia v tej hlbokej tme, na tváre ľudí plné smiechu, šťastia i na tú moju, kedy som si uvedomila, že nechcem, aby sa skončilo to, čo práve prežívam...
Tento dosť zastaralý systém, akým sa dnes skoro všetko v cirkvi prebieha a konzervatívnosť ľudí staršej generácie a v niektorých prípadoch aj kňazov, je ohromujúca a myslím, že prispieva k čím ďalej tým väčšiemu úpadku...
Som natom tak len ja? Alebo aj ty.... sme viacerí. Myšlienka, len žiť a necítiť, mi napadla nedávno, pretože... priznám sa chcela by som to niekedy skúsiť a čo i len na chvíločku sa oslobodiť od niečoho, čo ma miestami ťahalo ku dnu.
Už odkedy som sa narodila, som bola vychovávaná vo viere, pravej a kresťanskej viere v Boha.
Sedela som tam.... uprostred nepohodlnej drevenej lavičky, ktorá spolu s ostatnými zívala prázdnotou. Slnko si akurát v malej škáričke našlo miesto, aby mi prudko zasvietilo do očí...
Sedela som vonku, zakrytá dekou. Prvé jarné slnko namňa svietilo a ja.... som rozmýšľala
Touto básňou som sa snažila vyjadriť, aký je život... Jeho dve tváre a vzájomné preplietanie dobrých aj zlých stránok.
:Pre každého človeka znamená „veľa“ niečo iné. Ale myslím aj tak, že pre väčšinu ľudí je v živote najdôležitejšie alebo jednou z tých dôležitých, úzky okruh vecí. Medzi ne patrí aj pre mňa to, o čom chcem teraz písať...
Táto báseň je venovaná len jednému jedinému človeku... On už vie o koho ide:-)))
Myslím, že sa dá povedať, že charakteristikou každého z nás je, či už prežité alebo aspoň minimálne do budúcna isté slová typu smútok, trápenie, sklamanie, bolesť...Sú to slová, ktoré v živote postretnú každého z nás, bohužial. No s ktorými sa dá v našom živote bojovať...!Lenže ako?? ...
Sú na svete ľudia, ktorí majú toho v živote príliš... Čo znamená príliš? Pre každého je to niečo iné. No pozrime sa nato z hľadiska tých, ktorí vtom živote nemajú ani to, čo by pre normálne nažívanie na tomto svete bolo potrebné....
Žijeme na jednom svete...Sme síce rôzni( každý iným štýlom) , no sme to my a každý z nás je iný, nepriehľadnutelný, výnimočný... Naučme sa preto žiť tu spolu, dúfam, že tento článok ktomu aspoň z časti prispeje. Mne vtom pomohla jedna kniha, ktorú som nedávno čítala...
