Ako sa poznám myslím, že aj tak nakoniec skončím pri nejakej úvahe. No možno sa mi na prekvapenie podarí napísať konečne niečo úplne iné. Lebo už aj ja som iná, všetko je iné, všetko je relatívne. Ale.... keď tak uvažujem úvahy sa nezaprú a sú predsa akýmsi ukazovateľom toho, čo si myslíme, aký máme názor... a myslím, že najmä preto sem mnohí píšu. Či už s úmyslom, zvýšiť si vlastné sebavedomie pozitívnou diskusiou alebo dostať zo seba pocity, ktoré su v nás a ukázať celému svetu čo ma hnevá a čo si myslím!!!
Aj ja som sa už nad nejedným článkom pozastavila a povedala si „wow“... a ak si dobre pamätám boli to väčšinou články o vlastných pocitoch, živote a najmä myšlienkach o zmysle života, kedy si to človek uvedomí, porozmýšľa nad tým, je z toho unesený a príde mu, že to isté cítil, keď bol na dne, bolo mu pod psa.... no sám svoje pocity popísať nedokázal a práve preto ho aj toto tak zasiahlo a vedel sa absolútne vžiť do pocitov autora... nieje to tak??? Alebo žeby sme boli unesení len zo samotného štýlu písania a úžasnom talente autora? Myslím, že články v nás musia zanechať „niečo“..... niečo zvláštne, niečo poučné, čo nás donúti uvažovať a niečo, z čoho sme v nemom úžase... Bola by som na seba hrdá, keby sa mi raz také niečo podarí napísať.
Kedže toto je opäť len nespočetnou vravou mojich myšlienok a riadky sa mi zapĺňajú deň po dni, aj tak... som vždy túžila, pretože ma baví písanie už od detstva, napísať možno čo i len jeden článok, ktorý by vás tak zaujal, že keby bol akokoľvek dlhý, museli by ste- chceli by ste si ho prečítať až dokonca, v ktorom by bola šťipka správneho humoru a miestami by čitateľa dojal, dal by mu niečo správneho a poučného do života a po jeho prečítaní by ste si povedali „WOW!“
