Keď pery sa Ti trasú a srdce zvýši svoj tep,
život sa Ti zmení a nechceš ísť späť...
V jedno sa spoja zima i chlad,
pocítiš naraz sýtosť i hlad...
Iskra v mysli, iskra v duši
a srdce Ti strašne búši...
Dotyky, pocity, slová, čo silu Ti dali,
zabudnúť na minulosť a spomienky z Teba sňali...
Má to zmysel, je to krásne,
no tma v očiach, keď to zhasne...
A šťastie okúsi,
čo je to za smútok, keď tu niesi,
čo je to za žiaľ, keď slza Ti steká po tvári
a ty nevieš, kedy opäť usmiať sa Ti podarí...
Sú to myšlienky budúcnosti, čo víria mi hlavou,
no chcem myslieť na prítomnosť, keď si ešte somnou...
Chcem veriť, že tma v očiach nikdy nepríde,
chcem veriť, že slza po tvári mi nikdy nezíde...
No je to strach, že raz prídem o to,
čo som vždy túžila mať,
ten pocit, čo cítim práve teraz,
tie dotyky a po chrbte behajúce teplo i mráz...
