Snažíme sa zabudnúť, ísť ďalej. Raz zabudneme, všetko prebolí, mama objíme, kamaráti podržia, ale predo mnou stále tá istá tvár. Bolesť, veľká láska, tvoj úsmev, plač, odvolávanie sa na Boha, nič tomu nepomohlo. Sú vzťahy, ktorým nie je súdené dôjsť do cieľa. Aj keď obaja chcú, jednoducho niečo, vypovedá službu.
Tento rok „s Tebou, bez Teba" nech bol akýkoľvek, bol skvelý, po všetkých stránkach. Viem, že si sa pozeral, keď som bojovala na všetkých frontoch, životných, školských, zaláskovaných, keď som sama cestovala, utekala v noci domov, keď som sa smiala a plakala na cudzích pleciach. Máš všetko, a zrazu nič. Načo to všetko, bez Teba. Hromženie nepomohlo, už nič nepomôže. Môžeme len ísť ďalej, aj keď s pocitom krivdy, ale ísť. Keď si privlastníš slobodu, v tej chvíli Ti zomrie.
Život je ako výlet, ale priplatiť sa nedá ani deň... Nech je akýkoľvek, je to dobrodružstvo a každému dňu musím čeliť bez strachu, s úsmevom na tvári. A s ďalším anjelom tam „hore".
