ASEAN nie je jediná medzinárodná organizácia, ktorú sa Čína pri presadzovaní svojich záujmov snaží rozložiť. Podobný prístup ako ku krajinám ASEANu má Čína aj k NATO, kde sa snaží oddeliť Európsku časť NATO od USA alebo OSN pri presadzovaní svojich globálnych záujmov. Machiavelli pred 500 rokmi takúto politiku nazval jednoducho - „Rozdeľuj a panuj“. Postup Číny pripomína Japonskú politiku z čias americko-japonských obchodných vojen, keď Japonsko obetovalo zisky z európskych trhov, voči ktorým sa správali korektne za účelom rozdelenia jednotného postupu vyspelých trhov proti Japonskému podhodnocovaniu meny a zamerali sa len na americký trh. Táto politika bola neskôr nazvaná samurajskou. Na rozdiel od Japonska, ktoré sa snažilo získať aplikovaním tejto politiky len ekonomickú výhodu, Čína aplikuje túto politiku najmä za účelom realizácie svojich agresívnych ambícii.
Čína však nemá spory len v Juhočínskom mori, ale so všetkými svojimi susedmi vrátane najbližšieho spojenca Číny, Ruska. Čínski diplomati svojim ruským kolegom často pripomínajú, že sú im síce vďační za to že Rusko podporuje Čínu v Bezpečnostnej rade OSN, avšak príde čas, keď si Rusi budú musieť uvedomiť, že ich územie je príliš veľké pre 150 miliónov Rusov a budú musieť postúpiť ruský ďaleký východ Číne.
Na opačnej strane sveta u hlavných nepriateľov Číny - v USA práve prebiehajú prezidentské voľby. Jednou z hlavných tém bude otázka, či USA zachovajú novú obrannú stratégiu USA, ktorá presunula bezpečnostné ťažisko do oblasti Juhočínskeho mora, alebo sa do bieleho domu dostane Mitt Romney, ktorý spraví z Ruska opäť amerického nepriateľa číslo jeden. Niežeby Obamova stratégia bola zlá. Vlastne je to najrozumnejšia vec, čo inak priemerný Barack Obama počas svojho funkčného obdobia presadil. Tak isto nejde o osobný odpor republikánov k danej myšlienke, pretože Obamova stratégia vznikla v tábore republikánov. To len ľudia okolo Mitta Romneyho v snahe dohnať náskok Obamu, strácajú zmysle pre bezpečnostnú realitu, ak si myslia že Rusko je pre USA väčší problém ako Čína.
Takéto hlasy nie je počuť len z USA. Pri krajinách ako je Poľsko alebo krajiny Pobaltia je pochopiteľné, že nazerajú na Rusko ako na potenciálnu hrozbu. Avšak, aj v zostatku Európy, Slovensko nevynímajúc, počuť hlasy o pritvrdení voči Rusku. Pritom je v záujme nielen Európy, ale aj USA, aby sa diplomacia západného sveta poučila z úspechov Číny a ponúkla Rusku alternatívu k vzťahom s Čínou. Najmä Európe a v prvom rade tým, ktorí sa obávajú Ruska, by malo záležať, aby pragmatické spojenectvo Číny a Ruska bolo oslabené. Pretože ak bude musieť USA plne obrátiť svoju pozornosť k rastúcej moci Číny na ďalekom východe, Európa rýchle zistí, že už tu nie je nikto, kto by ju chránil, ako to 60 rokov robili USA. Také to zistenie by následne vyšlo Európu pekne draho.
Pri vytváraní takéhoto spojenectva nie je nutné rezignovať na upozorňovanie Ruska na nízku úroveň demokracie ako to predvádza voči Rusku neasertívna vláda Róberta Fica. Ani vzťah Ruska a Číny nie je dokonalý. Veď Rusko v záujme partnerstva s Čínou dokáže prehltnúť rôzne spory, ba aj otvorené poškodzovanie Ruských záujmov Čínou. Stačí, ak vzťah Ruska a NATO budeme budovať na fakte, že Čína predstavuje pre Rusko rovnako veľkú hrozbu ako pre USA a NATO, a tento fakt spoločného nepriateľa obe strany dostatočne zblíži. Že to je možné, dokazuje spolupráca Ruska pri riešení problémov zásobovania jednotiek NATO v Afganistane. Iný prístup k Rusku je výzvou najmä pre pravicovú časť spektra, ktorá má v súčasnej neradostnej situácii príležitosť hľadať nové, efektívnejšie politiky nielen v oblasti medzinárodných vzťahov a ktorá doteraz ignorovala Rusko ako zahranično-politického partnera. Je čas, aby sa zrodili európski, a teda aj slovenskí samuraji.
Odkazy:
http://www.pravda.ru/world/asia/fareast/24-07-2012/1122739-china_asean-0/
http://www.pravda.ru/world/asia/fareast/13-07-2012/1121864-china-0/
