Nová strategická koncepcia NATO

Vízia NATO ako globálneho bezpečnostno-stabilizačného zoskupenia nie je prekvapením. Veď NATO sa snaží podľa tohto konceptu pôsobiť už relatívne dlhú dobu. Snaha o naplnenie tohto konceptu prirodzene vyvoláva potrebu budovania expedičných síl schopných naplniť tieto vízie. Avšak z čoho budovať nové spôsobilosti ozbrojených síl, keď Európa nedokáže udržať ani tie staré, ktoré už teraz nezodpovedajú súčasným potrebám. Nedávne oznámenie o rušení jednotiek v ozbrojených silách Nemecka, Veľkej Británie, Talianska a ďalších krajín vyvolané neudržateľnosťou početnosti súčasných ozbrojených síl spôsobených trvalým podfinancovaním obrany, vyvolalo búrlivú debatu odborníkov, ktorí upozorňujú napríklad na fakt, že letectvo Veľkej Británie po škrtoch nebude za istých okolností schopné zabezpečiť obranu územia Britského kráľovstva v prípade hrozby teroristického útoku obdobného charakteru ako boli útoky z 11.9.2001. Situácia v Nemecku je ešte horšia a to už nehovoríme o krajinách ako je Slovensko alebo Maďarsko. Zároveň v minulom týždni generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vo svojom rozhovore pre nemecké média skonštatoval potenciálnu možnosť, že by USA rezignovali na vojenskú ochranu Európy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť fakt, že táto téma v USA nerezonuje len v súčasnosti, ale viac ako desať rokov zaznievajú časté skonštatovania amerických generálov a senátorov, že Európa ohrozuje bezpečnosť USA. V americkom kongrese sa paradoxne častejšie jedná o bezpečnosti Európy a Slovenska ako v parlamente európskom alebo v Slovenskej národnej rade. Spojené štáty dlhodobo upozorňujú na fakt, že nie sú ochotné donekonečna platiť za bezpečnosť Európanov a ak Európania nechcú prijať potrebné opatrenia, budú ich musieť prijať Spojené štáty americké napríklad aj v podobe angažovania USA v iných spojeneckých zväzkov, ktoré sú efektívnejšie ako spolupráca s Európou. Tento argument potrhuje aj fakt, že pre USA sa stáva Európa a Severný Atlantik druhoradou zónou bezpečnostného záujmu a USA presúva svoje bezpečnostné priority stále viac do Ázie a priľahlých oblastí, do ktorých sa presúva globálne medzinárodno-mocenské ťažisko. V tejto súvislosti vyznievajú až smiešne deklarácie našich politikov, ktorí radi zdôrazňujú ako panuje všeobecná spokojnosť s naším pôsobením v NATO a taktne zamlčujú, že Slovensko patrí medzi tie krajiny, ktoré sú pravidelne a bez prestania kritizované za pozíciu čierneho pasažiera v spoločnom bezpečnostnom systéme. Ako figový list na nahej pravde pôsobí zdôrazňovanie faktu, že Slovensko sa nevymyká s bežného trendu krátenia výdavkov v Európe a to aj od odborníkov, ktorí ešte pred voľbami kritizovali krátenie rozpočtov. Tvrdenie, že aj iní nedodržujú pravidlá, je však rovnaké ako keby sa pred súdom zlodej hájil tvrdením, že všetci kradnú tak prečo jeho chcú odsúdiť za krádež. Východiskom z kritickej situácie môže byť len postupný návrat do normálneho stavu, teda postupné a rýchle zvyšovanie výdavkov na obranu, pričom zvyšovanie výdavkov by sa nemalo zastaviť na hranici požadovaných 2 % HDP ale malo by ich prekročiť. Tým by sa umocnili pozitívne efekty ako napríklad multiplikačný efekt investície, respektíve posilnenie vedy a vývoja a ďalších, čo by významne prispelo k vyvedeniu Európy zo súčasnej ekonomickej krízy. Pritom ekonomická kríza je jediným väčším problémom, ktorý trápi súčasnú Európu viac ako deficit obranných kapacít.