Začiatkom deväťdesiatych rokov po skončení studenej vojny sa objavili interodborové štúdie, ktoré poukázali na mnohé doteraz iba značne nedostatočne prebádané fakty. Z týchto štúdií mimo iného vyplynulo, že pravdepodobne existuje vzťah medzi rýchlosťou rastu ekonomiky a výdavkami v rezorte obrany. Odborníci stanovili dlhodobú hornú hranicu podielu výdavkov v rezorte obrany na 5 %. Prekračovanie tohto podielu vedie k efektu tzv. uzbrojenia, ktorý určite mnohí z nás zažili pri návšteve bývalého Sovietskeho zväzu koncom studenej vojny, kde ekonomika, ktorá bola okrem iného dlhodobo zaťažovaná vysokými výdavkami na obranu, nedokázala primerane pokryť potreby obyvateľstva. Zdá sa teda, že minimálne horná hranica výdavkov na rezort obrany je definovaná a Slovensko leží dostatočne hlboko pod touto hranicou.
Taktiež tieto analýzy upozornili na fakt, že pôsobenie rezortu obrany v niektorých oblastiach je výrazne efektívnejšie ako pôsobenie iných rezortov. Napríklad zdroje alokované na vedu a výskum rezortu obrany boli v období studenej vojny päťnásobne efektívnejšie využité ako zdroje iných rezortov. Napríklad v USA v druhej polovici 80 rokov vynakladali na výskum, vývoj a nákup novej techniky v rezorte obrany 20 až 25 % zbrojných výdavkov, teda 1 až 1,25 % HDP, pričom podiel prostriedkov z tohto balíka vyčlenených na vedu a výskum predstavoval 0,2 až 0,25 % HDP. V tom istom období iné rezorty vynakladali na výskum a vývoj celkovo 1,8 až 2 % HDP, avšak podľa stredného odhadu sa rezort obrany podieľal zo 40 % na výsledkoch vedy a výskumu (ak sa niekomu zdá, že je to premrštené, nech si uvedomí, že mnohé veci dennej potreby, ako napr. počítač, internet, teflon, guličkové pero, pasterizácia a iné boli vyvinuté práve pre vojenské účely). Ak by sme doviedli tento fakt ad absurdum z hľadiska čistej efektívnosti by sme urobili oveľa lepšie, keby Slovensko zrušilo Slovenskú akadémiu vied, vedecké pracoviská na vysokých školách a iné pracoviská vedy a výskumu, a ušetrené prostriedky previedla na výskum, vývoj a nákup zbraní („už sa teším na vaše pobúrenie nad touto provokatívnou myšlienkou“).
Samozrejme takéto zjednodušenie je kontraproduktívne. Nič to však nemení na tom, že v reálnej spoločnosti rezort obrany pôsobí na niektoré oblasti ako ekonomický katalyzátor, a že veľkosť tohto vplyvu je závislá na podielu jednotlivých zložiek rozpočtu rezortu obrany. Žiaľ, žiadna štúdia sa nezaoberala možnými pomermi jednotlivých zložiek rozpočtu. Je však možné na základe obranných rozpočtov niektorých krajín (napr. Japonsko), ktoré dlhodobo udržujú pomer nákladov na vývoj a výskum : nákup techniky : ostatné výdavky na úrovni 10 % : 40 % : 50 %. Takéto rozdelenie by výrazne posilnilo pozitívne vplyvy na ekonomiku. Taká to zmena pomeru jednotlivých zložiek by však viedla k výraznému zníženiu výdavkov na plnenie úloh a z toho vyplývajúcich negatívnych dopadov. Avšak obrana môže prispieť k rozvoji hospodárstva aj iným spôsobom.
Ako príklad môže slúžiť v súčasnej dobe prebiehajúce plnenie komplexu zmlúv medzi dodávateľmi leteckej a námornej techniky pre Juhoafrické ozbrojené sily, podpísaných v roku 1999 vo výške 5 mld. $. Súčasťou týchto kontraktov sú priame a nepriame investičné ofsety v celkovej výške 20,5 mld. $, ktoré vytvoria 20 000 nových pracovných miest. Ak by takýto kontrakt bol podpísaný na Slovensku, prinieslo by to celkovo do štátnej pokladnice viac ako 1,6 – násobok vynaložených prostriedkov, nehovoriac o prínose novovytvorených pracovných miest. Ďalším prínosom by bol nárast vyvolaných investícii. Obdobne je možné postupovať nielen pri nákupoch techniky pre rezort obrany. To však už nieje našim predmetom. Samozrejme výška ofsetových programov je závislá od veľkosti a bonite akvizície.
Ako by teda mal vyzerať ideálny rozpočet ministerstva obrany podľa týchto záverov? Jeho výška by mala dosiahnuť 46 mld. Sk, pričom na rozvojové projekty a plnenie úloh by malo byť vynaložených po 23 mld. Sk. Takáto skladba rozpočtu, ako aj výška alokovaných prostriedkov by zabezpečila potrebné finančné prostriedky na plnenie úloh, a zároveň by umožňovala maximalizovať pozitívne vplyvy ofsetov. Tým by sa kompenzoval nárast potrebných finančných zdrojov. Ďalším prínosom by bol transfer nových technológii a nové pracovné miesta.
V čase, keď sa v Juhoafrickej republike podpisovali spomínané kontrakty, na Slovensku sa pripravoval dlhodobý plán rozvoja „Model 2010“. Tento dokument a následné reformy, ktoré ho uviedli v realitu, reformovali organizačnú štruktúru, formu riadenia a plánovania ďalšieho rozvoja. Táto inak kvalitná reforma, ktorá bola o 5 rokov neskôr na ňu nadväzujúcim „Modelom 2015“, vo svojej koncepcii potvrdená však nedokázala uskutočniť zásadné reformy práve v pohľade na širšie ekonomické súvislosti. Pri prebiehajúcich ako aj pripravovaných akvizíciách ( MOKYS, Dopravné lietadla) sa ofsetové programy síce využívajú, avšak ekonomické efekty sú výrazne obmedzené pre nekoncepčnosť využívania týchto nástrojov. V programovom vyhlásení vlády je síce pasáž o ofsetoch, avšak tato pasáž je značne všeobecná a nehovorí sa tu o žiadnych zmenách ktoré by podporili a zefektívnili využívanie týchto nástrojov. Je možné predpokladať, že ani v nasledujúcich rokoch nedôjde k zmene pohľadu na obranné plánovanie, pretože súčasná vláda zatiaľ nepreukazovala dostatočnú odvahu a kompetentnosť uskutočniť ďalšie potrebné reformy a zamerala sa na oportunistický populizmus. Žiaľ je to škoda. Možno práve preto že peniaze ktoré by nám taká to reforma priniesla by sa nám zišli možno aj v tom zdravotníctve alebo školstve.
