Na svete je veľa pekných miest a prírodných lokalít, zmapovalo ich UNESCO. Schválilo prestížny zoznam pamiatok spĺňajúcich výberové kritériá výnimočnej celosvetovej hodnoty. Mali by sme byť hrdí na to, že hoci Slovensko nie je rozlohou žiadny velikán, v zozname sa ocitlo hneď osem „divov“ Slovenska, z toho šesť kultúrnych pamiatok a dve prírodné lokality. Okrem iných je to:
Historické jadro mesta Bardejov,
Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka.
Ak sa dostanete do Bardejova a budete mať k dispozícii čo len dva dni, môže vás nadchnúť prvý i ten ďalší slovenský „div“. Takto som zažil a videl Bardejov a kostolíky v jeho okolí, počas dvojdňového pobytu v Bardejove, ja.
Historické centrum Bardejova
Turistický sprievodca hovorí v úvode o Bardejove: „V maličkom uzle východného Slovenska sa rozprestiera mesto ako žiadne iné. Bardejov, často nazývaný aj „perla Šariša“, je mestom so zachovaným historickým centrom, ktoré sa stalo súčasťou prestížneho zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Bardejov sa pýši prestížnym titulom - najgotickejšie mesto Slovenska.“
Trochu skromný začiatok, Bardejov a jeho historické centrum je „perlou“ ďaleko presahujúcou chotár Slovenska, nielen Šariša. Prechádzka po hradbách a baštových opevneniach, po Radničnom námestí s Mestskou radnicou a hrdo sa vypínajúcou Bazilikou sv. Egídia z polovice 14. storočia, prechádzka po úzkych dláždených uličkách medzi meštianskymi domami, je vzrušujúcou prechádzkou stáročiami.
História Bardejova je naozaj pestrá. Najmä historická centrum pripomína slávne obdobie, keď Slobodné kráľovské mesto neveľké rozlohou prosperovalo ako dôležitý obchodný uzol. Bardejov ležal na významnej obchodnej ceste prechádzajúcej cez Karpaty z Uhorska do Poľska, od Čierneho k Baltskému moru. Čulý obchodný ruch urobil z malej osady v pomerne krátkom čase bohaté mesto, venovali mu pozornosť všetci uhorskí panovníci. Celá rada výsad a privilégií bola Bardejovu udelená v roku 1320 kráľom Karolom Robertom, napríklad oslobodenie obyvateľov Bardejova na dobu 10 rokov od platenia daní. Už v tej dobe malo mesto svojho „šoltýsa“, predchodcu richtára, ktorý mal aj súdnu právomoc.
V roku 1352 kráľ Ľudovít I. prikázal mesto opevniť hradbami a baštami.
Významným medzníkom bol rok 1365, Bardejov získal v tom roku „právo meča“. V listine ktorú vydal panovník Ľudovít I. sa spomína, že sa po okolí Bardejova potuluje veľa zlodejov, lupičov a zbojníckych bánd, tie spôsobujú škodu obyvateľom mesta. Hrdelné právo udeľovalo mestu možnosť sa s týmito raubírmi vysporiadať. Bardejov mal aj svojho kata, dodnes stojí na Radničnom námestí Katov dom. Na základe rozhodnutia richtára, tí zloduchovia ktorí boli chytení, mohli sa väzniť, mučiť a usmrcovať obesením, rozštvrtením, sťatím, utopením, upálením, lámaním v kolese, ... spôsob odchodu na druhý svet v listine opísaný, bol naozaj pestrý.
V Bardejove vládla krutá spravodlivosť. V Uhorsku sa hovorievalo: „Bože chráň nás od Bardejovskej spravodlivosti“. Napríklad za krádež šatky na jarmoku sa odťala ruka, za krádež včelích úľov bol vinník sťatý. O vine a treste sa rozhodovalo v sídle správy mesta, v radnej sieni radnice stojacej uprostred Radničného námestia. O tom aké rozsudky sa v Bardejove vynášali, a ako ľahké bolo z rozhodnutia miestneho richtára zomrieť, vypovedá Kniha rozsudkov z rokov 1559-1649. Počas 90-tich rokov vedenia evidencie, richtár vydal 80 rozsudkov trestu smrti.
Do histórie Bardejova vošla aj poprava zbojníckej bandy, udiala sa v roku 1493. Mesto obdržalo od zbojníkov družiny Fedora Hlavatého výhražný list. List bol napísaný po tom, ako niektorých členov zbojníckej družiny obesili. Zostávajúci šiesti kumpáni sľúbili mestu pomstu, ak nedostanú výkupné vo výške 400 zlatých. Tento unikátny list písaný vo zvláštnom česko-polskom jazyku sa zachoval, nachádza sa v miestnom archíve.
Mesto však nezaplatilo, najalo žoldnierov, tí zostávajúcich zbojníkov zajali a ani jeden z nich neunikol trestu smrti. Po mučení troch zbojníkov sťali a troch obesili.
Vďaka mnohým ďalším právam a privilégiám, Bardejov sa rozvíjal a naberal na vážnosti. Preto ho v roku 1376 povýšil kráľ Ľudovít I. na Slobodné kráľovské mesto. Mesto získalo aj právo konať na sviatok sv. Egídia výročný jarmok, ten sa na sviatok sv. Egídia (1. septembra) koná dodnes.
Ďalším výrazným impulzom rozvoja Bardejova bol príchod nemeckých kolonistov hneď po tatárskom vpáde. Rozvíjajúci sa obchod a remeslá povýšili Bardejov v 15. storočí na piedestál slávy a bohatstva, na jedno z najvýznamnejších miest Uhorského kráľovstva. Z tohto obdobia sa zachovalo mnoho nemých svedkov potvrdzujúcich „zlatý vek“ Bardejova.
Tu je niekoľko fotiek citlivo zrekonštruovanej stredovekej krásy Radničného námestia.
Drevené kostolíky v Bardejove a jeho okolí
V súčasnosti sa na území Slovenska nachádza asi 50 historických drevených kostolov a chrámov, datovaných do obdobia prvej tretiny 15. storočia až začiatku 20. storočia. Patrím k tým ktorí s nadšením obdivujú drevenú sakrálnu architektúru. Najprirodzenejším stavebným materiálom bolo drevo. Miestne obyvateľstvo nevytváralo z neho len jednoduché obytné a hospodárske objekty, ale aj honosné stavby na chválu a slávu Boha. Drevené chrámy sa nepodobajú ako vajce vajcu, naopak, na stavbách a v ich interiéroch sa prejavuje neškolený ľudový rukopis. Veriaci ich vybudovali preto aby v nich hľadali a našli pokoj, vieru a nádej. Mystická atmosféra v drevených chrámoch vás určite uchváti.
O artikulárnom kostole v Hronseku som napísal blog - „Poézia uchovaná v dreve“:
https://blog.sme.sk/vladimirbencik/cestovanie/poezia-uchovana-v-dreve-artikularny-kostol-v-hronseku
Teraz prišli u mňa na rad drevené kostolíky v okolí Bardejova. Všetky kostolíky sú verejnosti prístupné, musíte sa však vopred ohlásiť u ich správcov, aby ste nenarazili na zatvorené dvere. Alebo treba prísť v čase omše, keďže mnohé kostolíky ešte stále slúžia svojmu účelu. Vtedy je však problém s fotením.
Nechcel som navštíviť s mojou rodinou (7 hláv) v priebehu dňa iba jeden či dva kostoly, mali sme v úmysle vojsť minimálne do piatich chrámov. Tak som sa posadil k telefónu a začal telefonovať na Obecné úrady a fary. Skoro som to vzdal, tadiaľ cesta nevedie. Spojil som sa s Turistickou informačnou kanceláriou v Bardejove a navrhol som zorganizovať návštevu kostolíkov podľa môjho individuálneho plánu. Boli ústretoví a všetko sa k našej maximálnej spokojnosti parádne vydarilo. Patrí im vrelé poďakovanie za organizáciu a tiež profesionálny výklad k jednotlivým chrámom.
S výnimkou kostola v Hervartove, všetky ostatné ktoré sme navštívili sú chrámy východokresťanského náboženského obradu, tzv. cerkvi. Charakterizuje ich trojdielna zrubová konštrukcia s vežou. Ich vnútorný priestor je rozdelený na tri časti.
Vstupuje sa do priestoru pod vežou, do babinca. Zo symbolického hľadiska predstavuje akýsi očistec. V minulosti išlo o miesto vyhradené pre kajúcnikov alebo katechumenov, pripravujúcich sa na krst.
Za babincom nasleduje chrámová loď, slúži veriacim k obradom. Vyniká v nej ikonostas, stena s ikonami. Pozostáva z niekoľkých, nad sebou umiestnených radov ikon. Má spravidla troje dverí – v strede tzv. cárske dvere a po bokoch dvere diakonské. Vchádza sa nimi do svätyne.
Tretia časť za stenou s ikonostasom sa nazýva svätyňa. Symbolizuje nebeské kráľovstvo - raj. Má oltár a uchovávajú sa tu liturgické predmety.
Chrám Stretnutia Pána so Simeonom v Kožanoch
V prekrásnom prírodnom prostredí Ondavských vrchov stojí jeden z najpôsobivejších drevených chrámov východného obradu. Presný dátum jeho výstavby nie je známy, pravdepodobne ho na konci dediny postavili na konci 17. storočia.
Cerkva Stretnutia Pána so Simeonom v Kožanoch má nádherný ikonostas. Vo všetkých cerkvách, v spodnom rade hlavných ikon sú zľava doprava vždy umiestnené ikony v poradí: sv. Mikuláš, Hodigitria–Bohorodička, Kristus učiteľ. Štvrtá ikona umiestnená vpravo vždy zobrazuje svätca, ktorý je patrónom daného chrámu. V prípade cerkvi v Kožanoch, je to ikona zobrazujúca stretnutie Pána so Simeonom, ktorý bol očitým svedkom mnohých zázrakov Ježiša Krista.
Chrám sv. Lukáša Evanjelistu v Tročanoch
Prvá písomná zmienka o neveľkej obci Tročany pochádza z dôb panovania uhorského kráľa Belu IV. Chrám v nej stál už na prelome 13. a 14. storočia. Asi na jeho mieste bola v roku 1739 postavená Cerkva sv. Mikuláša Evanjelistu. Dnes ju obklopuje hustá zástavba. Po tom ako gréckokatolícky veriaci prešli do lona rímskokatolíckej cirkvi, stretávajú sa v novom murovanom kostole.
Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Na našom putovaní za drevenými kostolíkmi v okolí Bardejova sme sa zoznámili s rusínsko-ukrajinskými cerkvami v Kožanoch a Tročanoch. Treťou našou zastávkou je Hervartov. Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove stojí na vyvýšenine uprostred obce, ktorú založili v 15. storočí nemeckí kolonisti pochádzajúci zo Sliezska. Je to jediný rímskokatolícky kostol na severovýchode Slovenska. Značne sa odlišuje od cerkví, má čisto gotický charakter.
Pred vstupom do svätyne si môžete na tabuľke z roku 1665 prečítať klenot spomedzi latinských nápisov v kostolíku: „Bohu vždy chvála, skrze drevo stali sme sa otrokmi. Skrze drevo svätého kríža sme vyslobodení. Plod stromu zviedol nás, Syn Boží, svätým krížom vykúpil nás“.
Steny lode sú vyzdobené pôvodnými maľbami z roku 1665, maľby sú komentované latinskými citátmi z Písma. Maľby boli v roku 1803 zreštaurované.
V roku 2008 bol Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove zapísaný spolu s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Kostol sv. Lukáša Evanjelistu v Krivom
Drevený chrám sv. Lukáša stojí na kraji dediny, miestni obyvatelia rusínskeho pôvodu ho postavili v roku 1826. V dôsledku stavebných úprav, stratil typický výraz trojdielnej stavby, aký majú iné drevené cerkvi, ktoré sme doteraz videli.
V prvom, spodnom rade ikonostasu sa nachádzajú 4 hlavné ikony. Tri prvé, postupujúc z ľavej strany, sú vo všetkých cerkvách rovnaké. Prvá ikona je vždy ikona sv. Mikuláša. Druhá ikona je Hodigitria- Bohorodička. Tretia ikona je Pantokrátor - Kristus učiteľ. Posledná štvrtá ikona na pravej strane spodného radu je ikona patróna chrámu. V prípade kostolíka v Krivom, je to ikona sv. Lukáša Evanjelistu.
Druhý rad ikonostasu je rad sviatkový alebo po rusínsky - rad prazdnikov. V strede je umiestnená ikona Poslednej večere a okolo nej sa nachádzajú ikony najväčších sviatkov v roku zo života Bohorodičky a Ježiša Krista.
Tretí rad ikonostasu je rad apoštolov. V strede je umiestnená ústredná ikona Krista - Pantokrátora a okolo neho sú jeho apoštoli a evanjelisti.
Štvrtý, horný rad ikonostasu je rad starozákonných prorokov.
Viacej fotiek z interiéru kostola v Krivom nepridám. Do oznámenia, že sa v kostole fotiť nesmie, stihol som odfotiť iba ikonostas.
Vraj sa nedávno z kostola zapožičané ikony skade si nevrátili. Skutočne, keď si pozriete na internete fotky ikonostasu v Krivom, vidíte tam aj veľkorozmerné ikony žehnajúceho Krista a Bohorodičky. Dnes ich tam niet. Iný dôvod zákazu fotenia ako bezpečnostný, nevidím. Nemyslím si však, že zákaz fotenia v kostoloch vyrieši problém s prípadnými krádežami vzácnych ikon a mobiliáru.
Lukov–Venécia - Chrám sv. Kozmu a Damiána
Pri presune z Krivého do Fričky sme z cesty kúsok odbočili do Lukova-Venécii. Návštevu gréckokatolíckeho Chrámu sv. Kozmu a Damiána sme v programe nemali, našli sme ho zatvorený. Leží v peknom prostredí pri cintoríne, vysoko na kopci nad malou osadou s poetickým a cudzokrajným názvom Venécia. Osada patrí do obce Lukov.
Tento netypický chrám z troma vežami pochádza z rokov 1708 - 1709. Trojdielny zrubový objekt spočíva na vysokej kamennej podmurovke, ktorá vyrovnáva sklon svahu. To umožnilo chrám, ako jediný z drevených kostolíkov na Slovensku, podpivničiť.
Chrám sv. Michala archanjela vo Fričke.
Chrám sv. Michala archanjela bol postavený na miernej vyvýšenine uprostred dediny v roku 1829. Ide o trojdielny, trojpriestorový, dvojvežový chrám s troma kovovými krížmi. Kríže sú umiestnené: nad oltárnou časťou svätyne, na menšej veži nad hlavnou loďou a na dominujúcej veži nad babincom.
Prvý rad (hlavný) je zložený pri pohľade zľava doprava z týchto ikon: sv. Mikuláš, Bohorodička Hodigitria, Kristus Učiteľ, ikona patróna chrámu - sv. Michala archanjela.
Piaty rad je umiestnený pod hlavnými ikonami, nad podlahou. Tieto štyri ikony zobrazujú udalosti: sv. Mikuláš utišuje more, sv. Anton a Teodósios, Traja hierarchovia, sv. Ján Krstiteľ.
V druhom rade ikon sú ikony sviatkov, ktoré sú netradične predelené veraikonom „Pravým obrazom Krista“. Podľa tradície, tvár sa objavila na šatke sv. Veroniky, ktorou si Ježiš Kristus, stúpajúci ku Kalvárii, otrel tvár.
Nasledujúci tretí rad je tvorený ikonami apoštolov, kde v strede je ikona Krista Veľkňaza.
V štvrtom rade je šesť ikon s dvojicami postáv prorokov. Ikonostas je ukončený Ukrižovaním, po stranách s postavami Bohorodičky a sv. Jána evanjelistu.
V rámci ikonostasu sa vynímajú bohato vyrezávané cárske dvere so šiestimi medailónmi, zobrazujúcimi štyroch evanjelistov a výjavmi zo Zvestovania.
Interiér chrámu v 30. rokoch 20. storočia motívom Svätej Trojice a scénami z Nového zákona nanovo vymaľoval prešovský maliar J. Wagner.
Záver
Čo povedať na záver nášho výletu, videli sme dva odlišné skvosty - „divy“ Slovenska. Ten „bohatý“ kamenný svet v Bardejove, vytvorený mešťanmi, kupcami a remeselníkmi, aj ten na pohľad jednoduchší drevený svet, stvorený ľudovými staviteľmi v snahe byť bližšie k Bohu, odpútať sa od všedného života. Nemá zmysel posudzovať, ktorý z týchto „divov“ je z pohľadu celosvetovej hodnoty výnimočnejší. Treba ich spoznať obidva, a aj tie mnohé ďalšie „fascinujúce diela a pastvy pre oči“ v našom chotári. Nemusia to byť iba tie zapísané do zoznamu UNESCO. Slovensko je nádherná krajina a ponúka veľa zaujímavých pamiatok, čarovných a tajuplných miest.
Použitá literatúra:
Informácie som čerpal hlavne z krásnej knihy M. Dudu a A. Jirouška: Drevené kostoly chrámy a zvonice na Slovensku.
