Hanoj - prechádzka po vriacej a kypiacej Starej štvrti, miliónové transakcie v banke podsvetia

Hanoj - prechádzka po vriacej a kypiacej Starej štvrti, miliónové transakcie v banke podsvetia
Písmo: A- | A+

Pre nepripraveného európskeho „nováčika“, zvyknutého cestovať po Európe, môže byť situácia s ktorou sa stretne v Starom Hanoji, šokom: chaos, špina, hluk, motocykle, kričiaci ľudia, ...

Tak ako dušou a srdcom Bratislavy je Staré mesto, aj Hanoj má svoje srdce a dušu. Takéto miesta , ako žiadne iné hovoria ak nie o všetkom, tak o tom najdôležitejšom. Všetky kategórie turistov, batôžkári, ale aj tí v oblekoch s kuframi na kolieskach, prichádzajú v Hanoji do jeho Starej štvrte, aby pocítili atmosféru mesta, miestnu príchuť a nasiakli duchom národa. V Hanoji sa Stará štvrť nazýva aj „36 ulíc“, hoci je ich už dnes okolo 70. Ak by som si mal ja osobne vybrať zo všetkých pamätihodností Hanoja návštevu jednej-jedinej, tak by som si vybral vychutnávanie atmosféry v uličkách Starej štvrte. Dodnes je to obrovský farebný skanzen. Nebyť rachotu motoriek, všetko je tu rovnaké, ako pred desiatkami a stovkami rokov.

Históriu Hanoja začal písať cisár Lý Thai To.

Socha cisára Lý Thai To, zakladateľa Hanoja. V roku 1010 sem presunul hlavné mesto svojho kráľovstva. Vznikla Citadela Thang Long a pri nej sa rozvinul Hanoj. Vietnamci si ho veľmi uctievajú, v histórii väčším je už len súdruh Ho Či Min.
Socha cisára Lý Thai To, zakladateľa Hanoja. V roku 1010 sem presunul hlavné mesto svojho kráľovstva. Vznikla Citadela Thang Long a pri nej sa rozvinul Hanoj. Vietnamci si ho veľmi uctievajú, v histórii väčším je už len súdruh Ho Či Min.  (zdroj: Vlado Benčík)

Prechádzka po starých uličkách Hanoja

Keď sa ponoríte do Starej štvrte Hanoja, ocitnete sa v neuveriteľne rušnom kolobehu života. Predávajúci, kupujúci, turisti, okoloidúci diváci, motocykle, autá, cyklistické rikše, všetko to sa pohybuje v chaose. To je však len prvý pohľad, akonáhle budú vaše kroky sebavedomejšie, začnete chápať, ako je tu usporiadaný život a pohyb. Tieto pravidlá sa nedajú opísať slovami a vysvetliť, treba ich zacítiť a prísť im na chuť.

Dnes je ťažko predstaviť si, že tu kedysi pred 2000 rokmi, na brehoch Červenej rieky, boli močiare s hadmi a aligátormi. V 7. storočí, tu na periférii čínskej pevnosti, vyrástla malá dedina na koloch. Číňania ju neskôr opevnili baštami a nazvali „Chránený Juh“. Po vyhnaní Číňanov a získaní nezávislosti Vietnamu, cisár Lý Thai To sem presunul hlavné mesto svojho kráľovstva. On a jeho nástupcovia vybudovali opevnené kráľovské sídlo, pevnosť Tchang Long (Mesto vzlietajúceho draka).

Okolo hradieb kráľovského paláca vyrástla dedina remeselníkov, ktorí tu žili a tvorili svoje majstrovské diela. Tak v hlavnom meste vznikali remeselnícke cechy. Na každej ulici sa zhromaždili remeselníci jedného druhu činnosti, na uliciach vznikli akési družstvá určitej špecializácie. Ulice sa nazvali podľa tovaru, ktorý sa tam vyrábal. Napríklad na ulici Hang Bun boli vyrábané rezance, v Hang Ma papierové výrobky, v Hang Gai výšivky a hodváb, v Hang Thiec pracovali klampiari, v Hang Bac boli a sú klenotnícke dielne, vôňu z ulice Hang Lan Ong cítiť už z diaľky, predávajú sa tu liečivé prípravky z rastlín, ....  (Hang je v preklade niečo ako „tovar“). Do 15. storočia, na mieste dnešnej Starej štvrte Hanoja, pôsobilo 36 cechov remeselníkov. Odtiaľ pochádza historický názov Starej štvrte -  „36 ulíc“. Remeselníci sem prichádzali zo vzdialených kútov krajiny a prinášali svoje rituály a tradície. Každý remeselný cech uctieval svojho patróna a vynaložil časť zisku na postavenie chrámu. Mnohé sa zachovali dodnes.

Stará štvrť mesta je najživšia a pre turistov najzaujímavejšia. Presne takto som si predstavoval srdce metropoly Vietnamu: hluk, veľa kričiacich ľudí, obchodíky, pulty s tovarom na ulici, káble nad hlavami, špina, motocykle, chaos,...
Stará štvrť mesta je najživšia a pre turistov najzaujímavejšia. Presne takto som si predstavoval srdce metropoly Vietnamu: hluk, veľa kričiacich ľudí, obchodíky, pulty s tovarom na ulici, káble nad hlavami, špina, motocykle, chaos,...  (zdroj: Vlado Benčík)

Pre nepripraveného človeka zvyknutého cestovať po Európe, môže byť situácia s ktorou sa stretne v uličkách starého Hanoja, šokom. Ale toto je skutočná Ázia, vriaca, kypiaca, ale zároveň úplne „nepriateľská“ voči európskym „nováčikom“.

Viete prečo sa vám zdá, že všetci Vietnamci kričia? Rovnako ako väčšina jazykov juhovýchodnej a východnej Ázie, aj vietnamský jazyk je „tónový“. To znamená, že pre každú slabiku existuje šesť rôznych tónov, ktoré môžu zmeniť význam frázy. Vietnamci nekričia, pri reči musia dávať dôraz na tóny.

Niektoré z ulíc sú staré aj 600 rokov. Nie každému sa bude páčiť prechádzka takouto rušnou ulicou. My sme si však rýchlo zvykli a už po troch dňoch strávených v Starom meste, cítili sme sa ako ryby vo vode.
Niektoré z ulíc sú staré aj 600 rokov. Nie každému sa bude páčiť prechádzka takouto rušnou ulicou. My sme si však rýchlo zvykli a už po troch dňoch strávených v Starom meste, cítili sme sa ako ryby vo vode.  (zdroj: Vlado Benčík )
Väčšina chodníkov v uliciach je zaprataná parkujúcimi motorkami. Neuveríte, ale bavilo nás predierať sa pri rachote motoriek uličkami, medzi stolíkmi s jedlom, pultami s predávajúcimi, kupujúcimi a obzerajúcimi, všetkými tými vôňami, ale aj zápachmi,...
Väčšina chodníkov v uliciach je zaprataná parkujúcimi motorkami. Neuveríte, ale bavilo nás predierať sa pri rachote motoriek uličkami, medzi stolíkmi s jedlom, pultami s predávajúcimi, kupujúcimi a obzerajúcimi, všetkými tými vôňami, ale aj zápachmi,... (zdroj: Vlado Benčík)
Aj keď sa nepripravenému turistovi v prvý deň pobytu zdá, že prechod cez ulicu neprežije, v skutočnosti je to jednoduché. Ak kráčate plynule priemerným tempom, vaša trajektória pohybu bude motocyklistom jasná. Na vašu radosť, obídu vás.
Aj keď sa nepripravenému turistovi v prvý deň pobytu zdá, že prechod cez ulicu neprežije, v skutočnosti je to jednoduché. Ak kráčate plynule priemerným tempom, vaša trajektória pohybu bude motocyklistom jasná. Na vašu radosť, obídu vás.  (zdroj: Vlado Benčík)
Jednou z našich zábaviek bolo pozorovať, ako majstrovsky sa dokážu vodiči pohybovať bez nehody aj tam, kde nie sú žiadne dopravné značky. Citlivo sa vedia prispôsobiť okoloidúcim vozidlám a chodcom. Nie je to nič pre našu autoškolu.
Jednou z našich zábaviek bolo pozorovať, ako majstrovsky sa dokážu vodiči pohybovať bez nehody aj tam, kde nie sú žiadne dopravné značky. Citlivo sa vedia prispôsobiť okoloidúcim vozidlám a chodcom. Nie je to nič pre našu autoškolu. (zdroj: Vlado Benčík)
Ak nájdete na chodníku medzi parkujúcimi motorkami voľnú plastovú stoličku, môžete sa naobedovať, alebo dať si trebárs pivo. Aj posedenie v takomto chaose pri pive môže byť nevšedným zážitkom.
Ak nájdete na chodníku medzi parkujúcimi motorkami voľnú plastovú stoličku, môžete sa naobedovať, alebo dať si trebárs pivo. Aj posedenie v takomto chaose pri pive môže byť nevšedným zážitkom.  (zdroj: Vlado Benčík)
Takýto zhluk stoviek motoriek na ulici pri jazere Navráteného meča nie je niečim neobvyklým.
Takýto zhluk stoviek motoriek na ulici pri jazere Navráteného meča nie je niečim neobvyklým.  (zdroj: Vlado Benčík)

Každý dom na prízemí v Starej štvrti Hanoja je vybavený obchodom, jedálňou, malým servisom, alebo prevádzkou. V dome, za obchodom či podnikom, kde činnosť často prebieha na ulici, je malý sklad tovaru. Nad tým, na poschodí, je spálňa, kuchyňa a kúpeľňa. Šírka fasády domov je iba 2-4 metre. V dobe keď sa domy stavali, daň za dom bola závislá od jeho šírky. Hĺbka domu pritom limitovaná nebola, dosahuje 20-40 metrov. Preto sa sarkasticky takýmto domom hovorí aj „domy - potrubia“.

V takýchto úzkych a dlhých domoch nalepených na seba, neraz aj so štyrmi poschodiami patriacimi tej istej rodine, žijú spravidla všetky tri mnohopočetné generácie .
V takýchto úzkych a dlhých domoch nalepených na seba, neraz aj so štyrmi poschodiami patriacimi tej istej rodine, žijú spravidla všetky tri mnohopočetné generácie . (zdroj: Vlado Benčík)
Vietnamci stavali úzke a dlhé domy preto, aby minimalizovali daňové zaťaženie. Z nášho pohľadu, hanojská Stará štvrť je architektonickým skanzenom.
Vietnamci stavali úzke a dlhé domy preto, aby minimalizovali daňové zaťaženie. Z nášho pohľadu, hanojská Stará štvrť je architektonickým skanzenom.  (zdroj: Vlado Benčík)
Všimnite si málo známu zaujímavosť zo Starej štvrte Hanoja. Múr, ktorý má ochrániť Hanoj pred povodňami, je pokrytý keramickou mozaikou. Jej dĺžka dosahuje 6km. Táto keramická stena je zapísaná v Guinesovej knihe rekordov.
Všimnite si málo známu zaujímavosť zo Starej štvrte Hanoja. Múr, ktorý má ochrániť Hanoj pred povodňami, je pokrytý keramickou mozaikou. Jej dĺžka dosahuje 6km. Táto keramická stena je zapísaná v Guinesovej knihe rekordov.  (zdroj: Vlado Benčík)
Vo Vietname, kde každý podniká, je dôležité mať prístup na ulicu. Ulica majiteľa nemá, priestor k podnikaniu na ulici sa musí dohodnúť so susedom, veď aj ten môže mať o ulicu záujem. Tu sa priamo na ulici, nad otvoreným ohniskom, varí ryža.
Vo Vietname, kde každý podniká, je dôležité mať prístup na ulicu. Ulica majiteľa nemá, priestor k podnikaniu na ulici sa musí dohodnúť so susedom, veď aj ten môže mať o ulicu záujem. Tu sa priamo na ulici, nad otvoreným ohniskom, varí ryža. (zdroj: Vlado Benčík)
Ohnisko a obrovský hrniec ryže na predchádzajúcej fotke patrí do kuchyne, ktorú rozkladá na ulici majiteľ domu každý deň. Je to príležitosť, na všetkých chodníkoch Starej štvrte môžete ochutnať legendárne pouličné jedlá.
Ohnisko a obrovský hrniec ryže na predchádzajúcej fotke patrí do kuchyne, ktorú rozkladá na ulici majiteľ domu každý deň. Je to príležitosť, na všetkých chodníkoch Starej štvrte môžete ochutnať legendárne pouličné jedlá.  (zdroj: Vlado Benčík)

Všetky takéto malé stravovacie zariadenia sú veľmi mobilné. Ráno sa vyloží na ulicu malý hlinený sporák s vrecom uhoľných brikiet, prípadne sa rozloží vatra pod hrncom ryže, ako na obrázku a šikovná Vietnamka dokáže nakŕmiť veľa hladných ľudí. Jedlo sa pripraví za pár minút a preto je vždy čerstvé. Varí sa iba toľko, koľko sa zje. Neskoro večer, keď už niet záujemcov, kuchyňa s plastovými stolmi a stoličkami sa zbalí a po jedálni na ulici nezostane ani stopy. 

Kde inde, ak nie na ulici, môže si obyvateľ Starej štvrte zarobiť na živobytie. Napríklad aj takýmto spôsobom, každý deň si rozloží na ulici holičstvo. Záujem o strihanie vlasov je veľký.
Kde inde, ak nie na ulici, môže si obyvateľ Starej štvrte zarobiť na živobytie. Napríklad aj takýmto spôsobom, každý deň si rozloží na ulici holičstvo. Záujem o strihanie vlasov je veľký.  (zdroj: Vlado Benčík)
Tu sa priamo na ulici dokončujú práce na zhotovení domáceho oltára. Bude to krásny výrobok, z masívneho dreva. Oltár, k uctievaniu predkov, nechýba ani v jednej vietnamskej domácnosti.
Tu sa priamo na ulici dokončujú práce na zhotovení domáceho oltára. Bude to krásny výrobok, z masívneho dreva. Oltár, k uctievaniu predkov, nechýba ani v jednej vietnamskej domácnosti.  (zdroj: Vlado Benčík)
Máte pokazený elektrospotrebič, alebo elektrický motor? Tak tu vám to na ulici opravia.
Máte pokazený elektrospotrebič, alebo elektrický motor? Tak tu vám to na ulici opravia.  (zdroj: Vlado Benčík)
Nie všetky ulice, z pôvodných 36, si zachovali výrobu a predaj tovaru, podľa ktorého boli pred stáročiami pomenované. Jednou z takýchto ulíc je 250 metrov dlhá ulica Hang Gai. Už 600 rokov tu prekvitá obchod s hodvábnym tovarom.
Nie všetky ulice, z pôvodných 36, si zachovali výrobu a predaj tovaru, podľa ktorého boli pred stáročiami pomenované. Jednou z takýchto ulíc je 250 metrov dlhá ulica Hang Gai. Už 600 rokov tu prekvitá obchod s hodvábnym tovarom.  (zdroj: Vlado Benčík)

Nech vás neprekvapí, že rovnaký sortiment výrobkov nájdete v niekoľkých, vedľa seba stojacich, obchodoch. Pre Vietnamcov to nie je prekvapujúce, celá pointa je v tradícii. Tradícia hovorí: „podnikateľ musí mať obchodných partnerov“.

Han Gai znamená „konope“. Po stovky rokov, obchodníci z konope pracovali na ulici, nesúcej tento názov. Dnes sa tu sústreďuje obrovské množstvo obchodov s hodvábnymi šatkami, rúchami, kravatami, maľbami na hodváb,..  Je ťažké odísť bez  nákupu.
Han Gai znamená „konope“. Po stovky rokov, obchodníci z konope pracovali na ulici, nesúcej tento názov. Dnes sa tu sústreďuje obrovské množstvo obchodov s hodvábnymi šatkami, rúchami, kravatami, maľbami na hodváb,.. Je ťažké odísť bez nákupu.  (zdroj: Vlado Benčík)
Nám Hanoj a ulicu Han Gai pripomínajú na stene zavesené výšivky.
Nám Hanoj a ulicu Han Gai pripomínajú na stene zavesené výšivky.  (zdroj: Vlado Benčík)
Tak ako domy v Starej štvrti, aj predajne v nich sú úzke a dlhé. Končia schodiskom, ktoré vedie do obývacích priestorov na poschodí.
Tak ako domy v Starej štvrti, aj predajne v nich sú úzke a dlhé. Končia schodiskom, ktoré vedie do obývacích priestorov na poschodí. (zdroj: Vlado Benčík)
Na ulici Hang Dao – Dong Xuan je slávna nočná tržnica. Od 18:00 do 22:00 tu dostanete kúpiť všetko: oblečenie, obuv, kožené výrobky, suveníry, šperky a samozrejme jedlo.
Na ulici Hang Dao – Dong Xuan je slávna nočná tržnica. Od 18:00 do 22:00 tu dostanete kúpiť všetko: oblečenie, obuv, kožené výrobky, suveníry, šperky a samozrejme jedlo.  (zdroj: Vlado Benčík)

Hanojská Stará štvrť je vždy plná aktivít. Živiť sa musia aj tí, ktorí nebývajú v prízemných bytoch a nemôžu využívať k podnikaniu ulicu pred dverami do svojho bytu. Takí, ponúkajú tovar na ulici pred nočným trhom Dong Xuan. A nielen tam, celá Stará štvrť je jedným veľkým trhoviskom, na ktorom neplatia žiadne pravidlá či obmedzenia. Vpravo je trh, vľavo je trh, zabočíte na inú ulicu, aj tam je trh,...

Cez deň je nočný trh Dong Xuan zatvorený. Čerstvú zeleninu si môžete cez deň vybrať priamo z betónovej plochy ulice.
Cez deň je nočný trh Dong Xuan zatvorený. Čerstvú zeleninu si môžete cez deň vybrať priamo z betónovej plochy ulice.  (zdroj: Vlado Benčík)
Pre záujemcov je tu k dispozícii mäso.
Pre záujemcov je tu k dispozícii mäso. (zdroj: Vlado Benčík)
.... kosti do polievky, ...
.... kosti do polievky, ... (zdroj: Vlado Benčík)
Nájdete tu ryby, .......
Nájdete tu ryby, ....... (zdroj: Vlado Benčík)
... alebo hydinu, ...
... alebo hydinu, ... (zdroj: Vlado Benčík)
Ďalším spôsobom podnikania Vietnamcom v Starej štvrti, je zriadenie si "mobilných" predajní, ako táto milá Vietnamka, predávajúca z bicykla kvety.
Ďalším spôsobom podnikania Vietnamcom v Starej štvrti, je zriadenie si "mobilných" predajní, ako táto milá Vietnamka, predávajúca z bicykla kvety.  (zdroj: Vlado Benčík)
Francúzska bageta neodmysliteľne patrí do vietnamského jedálnička, kúpite ju hocikde na ulici. Do Vietnamu ju priviezli Francúzi v polovici 19. storočia, keď bol Vietnam ešte súčasťou Francúzskej Indočíny.
Francúzska bageta neodmysliteľne patrí do vietnamského jedálnička, kúpite ju hocikde na ulici. Do Vietnamu ju priviezli Francúzi v polovici 19. storočia, keď bol Vietnam ešte súčasťou Francúzskej Indočíny.  (zdroj: Vlado Benčík)

Na cestu do Vietnamu som sa pripravoval dôkladne a mal som z Vietnamu aj predchádzajúcu skúsenosť, preto ma v Starej štvrti Hanoja neprekvapilo takmer nič. No čosi predsa len. Možno to bolo spôsobené sviatkom lunárneho Nového roku, dvere do bytov Vietnamcov zostávali otvorené do ulice a priam vyzývali, aby okoloidúci do nich nahliadli. A tak som nazeral do exkluzívnych bytov (fotky niektorých prikladám), i do tých menej exkluzívnych, ktorých bola väčšina. Pre nás je nezvyčajné takéto odhaľovanie súkromia.

Pohľad z ulice do bytu  v Starej štvrti Hanoja
Pohľad z ulice do bytu v Starej štvrti Hanoja  (zdroj: Vlado Benčík)
Malý „mandarín“ sa práve učí chodiť.
Malý „mandarín“ sa práve učí chodiť.  (zdroj: Vlado Benčík)
Vyzerá to tak, že sa Vietnamci cez sviatok Tet vytešujú navzájom a potrebujú šťastie ukázať svetu. Tieto deti, pod dozorom hrdého otecka,  ukazujú na verande domu darčeky, ktoré dostali k sviatku.
Vyzerá to tak, že sa Vietnamci cez sviatok Tet vytešujú navzájom a potrebujú šťastie ukázať svetu. Tieto deti, pod dozorom hrdého otecka, ukazujú na verande domu darčeky, ktoré dostali k sviatku.  (zdroj: Vlado Benčík)
Chlapček, sediaci vo vchode do bytu, metlu k sviatku určite nedostal. A vôbec, chytiť metlu do ruky na Nový rok je vo Vietname prísne zakázané, zo strachu, že by tým z domu vymietli šťastie. Možno preto vyhodili metlu na ulicu.
Chlapček, sediaci vo vchode do bytu, metlu k sviatku určite nedostal. A vôbec, chytiť metlu do ruky na Nový rok je vo Vietname prísne zakázané, zo strachu, že by tým z domu vymietli šťastie. Možno preto vyhodili metlu na ulicu.  (zdroj: Vlado Benčík)
Na tejto fotke si všimnite červenú obálku, ktorú drží v ruke šťastné dievčatko. O červených obálkach poviem čosi viac
Na tejto fotke si všimnite červenú obálku, ktorú drží v ruke šťastné dievčatko. O červených obálkach poviem čosi viac (zdroj: Vlado Benčík)

Vo Vietname sa na sviatok Nového roku, tak ako u nás, rodinní príslušníci obdarúvajú navzájom. Okrem toho si novoročné darčeky (zvyčajne potraviny či alkohol v slávnostnom balení), vymieňajú navzájom aj vietnamské rodiny, kamaráti i známi. Najtradičnejším darom však ostávajú červené obálky s peniazmi pre šťastie, ktoré sa v prvý deň nového roku rozdávajú deťom. Vraví sa vo Vietname, že ak v tento deň uvidíte dieťa, bez ohľadu na to, či ho poznáte alebo nie, mali by ste mu dať obálku so symbolickou čiastkou. Dieťa vám na oplátku zaželá všetko najlepšie do nového roku. Na juhu sa tejto tradícii vraví Lì xì, na severe Mừng tuổi.

Tu sa pri sviatočnej večery, k sviatku Tet, prezentuje ulici celá rozvetvená rodina.
Tu sa pri sviatočnej večery, k sviatku Tet, prezentuje ulici celá rozvetvená rodina.  (zdroj: Vlado Benčík)

Tak ako u nás na šťedrovečernej večery, aj pri večery Vietnamcov na sviatok Tet hrá dôležitú úlohu jedlo. Najtypickejším jedlom, ktoré sa kladie na sviatočný stôl, je ryžový koláčik Bánh Chung. O jeho príprave som písal v blogu https://blog.sme.sk/vladimirbencik/cestovanie/hanoj-s-bliziacimi-sa-sviatkami-lunarneho-noveho-roku-je-coraz-veselsi-a-exotickejsi

Pri Bánh Chung, vietnamské hodovanie rozhodne nekončí. Ďalšou novoročnou delikatesou je napríklad vietnamská šunka Cha, alebo lepkavá ryža Xôi gấc z mladého chlebovníku, ktorej jasná červená farba symbolizuje novoročné šťastie. K tomu všetkému si Vietnamci radi pochutnajú aj na rôznych zaváraninách – nakladanej cibuľke, mrkve, či cesnaku.

Sviatky Tet lunárneho nového roku sú nemysliteľné bez ryžového koláčika Bánh Chung. Zelenú farbu dostal z listov rastliny Phrynium (alebo banánových), do ktorých bol počas varenia zabalený.
Sviatky Tet lunárneho nového roku sú nemysliteľné bez ryžového koláčika Bánh Chung. Zelenú farbu dostal z listov rastliny Phrynium (alebo banánových), do ktorých bol počas varenia zabalený.  (zdroj: Vlado Benčík)

Čo ešte dodať k odfotenému a napísanému?

 V Starom Hanoji je chaos obklopený exotickou krásou. Áno, Stará štvrť je mimoriadne hlučná; áno, aj preplnená motorkami; áno, je aj špinavá a podmienky stolovania na ulici sú často nehygienické ... ale nie je to dôvod, prečo prichádzame do iných miest a krajín? Ochutnať, počuť, vidieť ako bije srdce iného mesta? V Hanoji život kypí a vrie, hanojské srdce bije!

Chrámy "posvätného kvarteta"

Cisár Lý Thai To bol múdrym vládcom. Pochopil, že okrem budovania mocných múrov pevnosti Tchang Long, ktoré ochránia kráľovstvo pred armádami votrelcov, treba budovať aj chrámy, ktoré ochránia jeho mesto pred zlými duchmi. A tak dal na všetkých štyroch svetových stranách, pri vchodoch do mesta (dnes Starej štvrte), vybudovať chrámy, uctievajúce štyroch rôznych ochrancov. Chrámy dnes tvoria „posvätné kvarteto“. Týmito štyrmi chrámami v Hanoji sú:

  • Chrám Bach Ma (Hang Buom Street): známy ako Východná brána;

  • Chrám Quan Thanh: známy ako Severná brána;

  • Chrám Kim Lien (Phuong Lien Ward): známy ako Južná brána;

  • Chrám Voi Phuc (Cau Giay Ward): známy ako Západná brána; 

Chrám Bach Ma – „Východná brána“

Chrám Bach Ma z 11. storočia, ukrytý v srdci starej hanojskej štvrte (ulica Hang Buom), je najstarším chrámom v starom Hanoji. Je zasvätený Longovi Do, božstvu východu, aby chránil mesto od zlých duchov, postupujúcich z východnej strany.

Nenápadný vchod do chrámu Bach Ma z ulice Hang Buom.
Nenápadný vchod do chrámu Bach Ma z ulice Hang Buom.  (zdroj: Vlado Benčík)
0422	Na oltári v chráme Bach Ma stojí na korytnačke vzlietajúci drak, symbol Hanoja.
0422 Na oltári v chráme Bach Ma stojí na korytnačke vzlietajúci drak, symbol Hanoja.  (zdroj: Vlado Benčík)

Vzlietajúceho draka stojaceho na korytnačke, sme videli už v Chráme literatúry. Korytnačka, na ktorej drak stojí, symbolizuje múdrosť. Cisár Lý Thai To videl v sne vzlietajúceho draka, preto mesto ktoré založil, nazval Tchang Long – mesto Vzlietajúceho draka.

Vedľa vzlietajúceho draka, na oltári v chráme Bach Ma, stojí aj socha bieleho koňa.
Vedľa vzlietajúceho draka, na oltári v chráme Bach Ma, stojí aj socha bieleho koňa. (zdroj: Vlado Benčík)

K bielemu koňovi na oltári chrámu Bach Ma sa viaže takáto legenda:

"Keď Lý Thai To porazil a vyhnal z krajiny čínsku armádu, prisnil sa mu sen. Biely kôň, ktorý sa mu vo sne zjavil, svojimi kopytami označil na brehoch Červenej rieky nebažinatú oblasť, ktorá by bola najvhodnejšia na stavbu kráľovského sídla. Cisár prijal radu od bieleho koňa. Citadelu Tchang Long postavil na tom mieste, ktoré mu označil kopytami biely kôň. Na počesť bieleho koňa a jeho dobrej rady, Lý Thai To dal postaviť chrám Bach Ma".

Chrám je počas sviatkov Tet obyvateľmi veľmi navštevovaný.
Chrám je počas sviatkov Tet obyvateľmi veľmi navštevovaný.  (zdroj: Vlado Benčík)

Chrám Quan Thanh – „Severná brána“

Rovnako ako Bach Ma, aj chrám Quan Thanh bol postavený za vlády cisára Lý Thai To (vládol 1010 – 1028). Dal ho postaviť na oslavu založenia nového hlavného mesta svojho kráľovstva – Thang Long a tiež preto, aby chrám chránil mesto pred zlými duchmi, ktorí by ho chceli napadnúť od severu. Preto chrám zasvätili božstvu severu - „Tran Vu“.

Chrám Quan Thanh sa nachádza na rohu rušných ulíc Thanh Nien a Quan Thanh, s výhľadom na najväčšie hanojské jazero West Lake a pagodu Tran Quoc. Chrám stojí blízko starej cisárskej Citadely Thang Long.
Chrám Quan Thanh sa nachádza na rohu rušných ulíc Thanh Nien a Quan Thanh, s výhľadom na najväčšie hanojské jazero West Lake a pagodu Tran Quoc. Chrám stojí blízko starej cisárskej Citadely Thang Long. (zdroj: Vlado Benčík)
Po prechode bránou vchádzame do priestranného dvora, v jeho zadnej časti je budova svätyne.
Po prechode bránou vchádzame do priestranného dvora, v jeho zadnej časti je budova svätyne.  (zdroj: Vlado Benčík)
Od roku 1677 stojí na oltári chrámu nádherná čierno-bronzová socha božstva severu - Tran Vu. Socha má výšku 3,96 metra a váži okolo 3600 kilogramov. Božstvo je zobrazené spolu so symbolickými zvieratami, hadom a korytnačkou.
Od roku 1677 stojí na oltári chrámu nádherná čierno-bronzová socha božstva severu - Tran Vu. Socha má výšku 3,96 metra a váži okolo 3600 kilogramov. Božstvo je zobrazené spolu so symbolickými zvieratami, hadom a korytnačkou. (zdroj: Vlado Benčík)

Štvrtý deň v Hanoji – Pondelok 27.01.

Skôr, ako sa dnes presunieme z Hanoja do Dračej zátoky (Halong Bay) na ostrov Cat Ba, navštívime slávnu pagodu Tran Quoq. Od jazera Navráteného meča, pri ktorom bývame, je vzdialená 3 kilometre. Míňame chrám Quan Thanh a prichádzame k jazeru West Lake. So svojou dĺžkou pobrežia 17 km a rozlohou 500 ha je najväčším sladkovodným jazerom v hlavnom meste a obľúbenou rekreačnou oblasťou.

Pri jazere stretávame rybárov. Žiadne povolenie k rybolovu im netreba. Som rybár a preto som sa pri miestnych „lovcoch“ chvíľku zastavil. Rýchlo som pochopil, že v jazere je neskutočne veľa rýb. Tomu zodpovedal aj drastický systém lovenia.
Pri jazere stretávame rybárov. Žiadne povolenie k rybolovu im netreba. Som rybár a preto som sa pri miestnych „lovcoch“ chvíľku zastavil. Rýchlo som pochopil, že v jazere je neskutočne veľa rýb. Tomu zodpovedal aj drastický systém lovenia.  (zdroj: Vlado Benčík)
Rybár práve vyťahuje úlovok. Rybku chytil tak, že do vody hodil háčik, skôr to bol veľký hák. Bez návnady, len tak, naprázdno. No a po dopade na dno jazera ním trhol. A keďže rýb je veľa, občas tým hákom nejakú napichol. Naozaj surový spôsob.
Rybár práve vyťahuje úlovok. Rybku chytil tak, že do vody hodil háčik, skôr to bol veľký hák. Bez návnady, len tak, naprázdno. No a po dopade na dno jazera ním trhol. A keďže rýb je veľa, občas tým hákom nejakú napichol. Naozaj surový spôsob.  (zdroj: Vlado Benčík)
Povinnou výbavou rybára u nás je rybárska podložka. Podľa našich predpisov, na nej sa šetrne musí uvoľňovať z ryby háčik. Úlovok, ak má lovnú mieru, ide samozrejme v sieťke do vody. Vietnamci sa tým nezdržujú, ulovené ryby hodia do blata.
Povinnou výbavou rybára u nás je rybárska podložka. Podľa našich predpisov, na nej sa šetrne musí uvoľňovať z ryby háčik. Úlovok, ak má lovnú mieru, ide samozrejme v sieťke do vody. Vietnamci sa tým nezdržujú, ulovené ryby hodia do blata.  (zdroj: Vlado Benčík)

Pagoda Tran Quoq

Tak ako je Bach Ma najstarším vietnamským chrámom, Tran Quoq je najstaršou vietnamskou pagodou. Bola postavená v 6. storočí na príkaz cisára Ly Nam De - legendárneho vládcu štátu Anname. Jeho predkovia sem utiekli z Číny. Pagoda bola pôvodne postavená na brehu Červenej rieky, v dedine Hoa, budúcom predmestí budúceho hlavného mesta Hanoj. Pôvodne niesla názov Khai Quoq – „Založenie štátu“. V 15. storočí sa jej názov zmenil na An Quoq, čo znamená „Mierumilovný štát“. Po sérii silných záplav ktoré pagodu poškodzovali, v roku 1615 bola premiestnená na malý ostrovček v jazere West Lake a nainštalovaná na základy, ktoré zostali z paláca dynastie Ly. Zároveň dostala dnešný názov Tran Quoq – „Ochrana štátu“. V súlade s míľnikmi v histórii krajiny, menili sa aj želania obyvateľov spojené s touto svätyňou a teda aj jej názov.

Po pobrežnej promenáde prichádzame k pagode Tran Quoq. Ostrov, na ktorom leží pagoda, spája s pevninou asi 80 m dlhý most.
Po pobrežnej promenáde prichádzame k pagode Tran Quoq. Ostrov, na ktorom leží pagoda, spája s pevninou asi 80 m dlhý most.  (zdroj: Vlado Benčík)
Pohľad na ostrov s pagodou Tran Quoq z pobrežia. Jedno z najposvätnejších miest budhizmu s obľubou navštevovali všetci cisári. Dnes do pagody, s nádhernou prírodnou scenériou, smerujú Vietnamci vládne návštevy.
Pohľad na ostrov s pagodou Tran Quoq z pobrežia. Jedno z najposvätnejších miest budhizmu s obľubou navštevovali všetci cisári. Dnes do pagody, s nádhernou prírodnou scenériou, smerujú Vietnamci vládne návštevy.  (zdroj: Vlado Benčík)
Areálu pagody Tran Quoq dominuje 15 m vysoká, 11 poschodová, stupa (budhistická stavba s relikviami). Na každom poschodí stupy je 6 klenutých okien. Z nich dozerá na krajinu 66 sôch meditujúcich Budhov (Amitabhy), vyrobených z drahokamov.
Areálu pagody Tran Quoq dominuje 15 m vysoká, 11 poschodová, stupa (budhistická stavba s relikviami). Na každom poschodí stupy je 6 klenutých okien. Z nich dozerá na krajinu 66 sôch meditujúcich Budhov (Amitabhy), vyrobených z drahokamov.  (zdroj: Vlado Benčík)
Sošky na oltári Tran Quoq sú staré stovky rokov. Najcennejšou je 600 rokov stará,  pozlátená soška Budhu (v strede), zhotovená s tvrdého dreva.
Sošky na oltári Tran Quoq sú staré stovky rokov. Najcennejšou je 600 rokov stará, pozlátená soška Budhu (v strede), zhotovená s tvrdého dreva.  (zdroj: Vlado Benčík)
V pagode Tran Quoq.
V pagode Tran Quoq.  (zdroj: Vlado Benčík)
Na nádvorí pagody rastie posvätný strom Bodhi. Je symbolom poznania. Podľa legendy vyrástol zo sadenice získanej zo stromu, pod ktorým bol vysvätený Budha.
Na nádvorí pagody rastie posvätný strom Bodhi. Je symbolom poznania. Podľa legendy vyrástol zo sadenice získanej zo stromu, pod ktorým bol vysvätený Budha.  (zdroj: Vlado Benčík)
V pagode Tran Quoq, tak ako vo väčšine budhistických pagod a chrámov, stojí pec na spaľovanie rituálnych peňazí. Skupina mladých ľudí práve posiela “ducha peňazí” do “banky podzemia”, aby sa duše mŕtvych príbuzných mali lepšie.
V pagode Tran Quoq, tak ako vo väčšine budhistických pagod a chrámov, stojí pec na spaľovanie rituálnych peňazí. Skupina mladých ľudí práve posiela “ducha peňazí” do “banky podzemia”, aby sa duše mŕtvych príbuzných mali lepšie.  (zdroj: Vlado Benčík)

Šťastie vietnamských mŕtvych, závisí od „banky podsvetia“

Podľa čínskej, vietnamskej a thajskej budhistickej viery, aj vo svete mŕtvych, v podsvetí, sú potrebné peniaze. Podľa budhistického presvedčenia, duša so smrťou človeka neumiera, naďalej existuje v inom svete. Obyvatelia tohto záhrobného sveta, rovnako ako živí, potrebujú peniaze. Duchovia však nepotrebujú peniaze z nášho sveta, oni potrebujú „ducha peňazí“. A ten sa vytvorí spálením špeciálnych, rituálnych peňazí, „peňazí podsvetia“. Čím viac peňazí im živí príbuzní do „banky podsvetia“ pošlú, tým sa budú mať duše mŕtvych lepšie.

A je tu ešte jeden dôvod, prečo treba páliť rituálne peniaze. V tradičnej vietnamskej mytológii, každý, kto zomrie, skončí v podsvetí, na akomsi „podzemnom dvore“, kde podstúpi súd. Tam sa rozhodne, či skončí v podsvetí (pekle), alebo pôjde do neba (nirvány), alebo sa znovuzrodí v iných svetoch. Rituálne peniaze potrebujú duše na „úplatok“ pánovi pekla Yanlo-wanovi, aby im počas súdneho procesu pomohol vyhnúť sa trestu.

„Peniaze podsvetia“ sú tlačené tak, aby na prvý pohľad vyzerali ako obyčajné bankovky. Sú však vytlačené na tenkom hodvábnom papieri a vizuálne sa od skutočných bankoviek, v určitých znakoch, líšia.
„Peniaze podsvetia“ sú tlačené tak, aby na prvý pohľad vyzerali ako obyčajné bankovky. Sú však vytlačené na tenkom hodvábnom papieri a vizuálne sa od skutočných bankoviek, v určitých znakoch, líšia. (zdroj: Vlado Benčík)

Vietnamci vnímajú „peniaze podsvetia“ bez štipky humoru. Neodporúča sa dávať rituálne peniaze živým ľuďom, ani ako vtip. Veď ani my by ste sa netešili, keby nám niekto daroval pohrebný veniec. Zároveň sa verí, že spaľovanie skutočných peňazí, prináša nešťastie.

Spaľovanie peňazí v piecke pagody Tran Quoq. Rituálne peniaze sa spaľujú počas splnu mesiaca, alebo sviatku Tet. Môžu sa spaľovať v špeciálnych peciach v chrámoch, v špeciálnych malých pieckach, alebo len tak, v ohnisku na ulici.
Spaľovanie peňazí v piecke pagody Tran Quoq. Rituálne peniaze sa spaľujú počas splnu mesiaca, alebo sviatku Tet. Môžu sa spaľovať v špeciálnych peciach v chrámoch, v špeciálnych malých pieckach, alebo len tak, v ohnisku na ulici.  (zdroj: Vlado Benčík)
Tu horia „peniaze podsvetia“ v piecke chrámu Quan Thanh.
Tu horia „peniaze podsvetia“ v piecke chrámu Quan Thanh.  (zdroj: Vlado Benčík)
Modlitba pri pálení rituálnych peňazí v chráme Bach Ma. Posielanie „peňazí podsvetia“ za duchmi príbuzných je obrad, sprevádzaný predpísanými modlitbami.
Modlitba pri pálení rituálnych peňazí v chráme Bach Ma. Posielanie „peňazí podsvetia“ za duchmi príbuzných je obrad, sprevádzaný predpísanými modlitbami.  (zdroj: Vlado Benčík)
Na trhu sú špeciálne piecky na spaľovanie rituálnych peňazí. Takýchto scén sme v uličkách Starého mesta, počas sviatku Tet, videli desiatky.
Na trhu sú špeciálne piecky na spaľovanie rituálnych peňazí. Takýchto scén sme v uličkách Starého mesta, počas sviatku Tet, videli desiatky. (zdroj: Vlado Benčík)
Do „banky podsvetia“ sa dostanú peniaze, pre duše mŕtvych príbuzných, aj po spálení v ohnisku na ulici.
Do „banky podsvetia“ sa dostanú peniaze, pre duše mŕtvych príbuzných, aj po spálení v ohnisku na ulici.  (zdroj: Vlado Benčík)
Aj tu poslúžila k doručeniu peňazí do „banky podsvetia“ špeciálna rodinná piecka.
Aj tu poslúžila k doručeniu peňazí do „banky podsvetia“ špeciálna rodinná piecka.  (zdroj: Vlado Benčík)
Tento záber veselého Vietnamca som urobil na ulici počas prvej hodiny nového lunárneho roku. Možno si Vietnamci myslia, že práve prvá hodina nového roku je tým najsprávnejším momentom na „platobnú transakciu“.
Tento záber veselého Vietnamca som urobil na ulici počas prvej hodiny nového lunárneho roku. Možno si Vietnamci myslia, že práve prvá hodina nového roku je tým najsprávnejším momentom na „platobnú transakciu“.  (zdroj: Vlado Benčík)

Z výroby rituálnych bankoviek a celého procesu ich spaľovania, stal sa veľký biznis. Nepoznám údaje za Vietnam. Ročný obrat odvetvia, ktoré sa tým zaoberá v Číne, predstavuje dve miliardy amerických dolárov. Odhaduje sa, že počas osláv lunárneho Nového roku, v Číne sa spáli viac ako tisíc ton rituálnych bankoviek.

Pokrok sa ani v tejto oblasti zastaviť nedá. V móde sú už nejaký čas „kreditné karty banky podsvetia“. Po spálení takejto rituálnej kreditnej karty Visa, alebo Mastercard, duch môže bezpečne cestovať v posmrtnom živote s bankovou kartou tak, ako cestoval za živa. 

A vývoj ide ďalej. Spomínate si, ako sme počas minuloročného Sviatku všetkých svätých zapaľovali sviečky a kládli vence na hroby našich blízkych, na virtuálnych cintorínoch? Našu návštevu cintorína počas lockdownu nahradil klik na webe. Aj Vietnamci dnes dokážu kliknutím na web poslať peniaze do „banky podsvetia“. Na obrazovke uvidia, ako sa nimi zakúpené rituálne peniaze, v piecke zvoleného chrámu, menia na popol. Technika žiaľ ešte nedospela do štádia, aby sa na obrazovke počítača objavil aj ďakujúci duch mŕtveho príbuzného.

 Cesta na ostrov Cat Ba

Naša cesta na ostrov Cat Ba začína na hanojskej autobusovej stanici.
Naša cesta na ostrov Cat Ba začína na hanojskej autobusovej stanici. (zdroj: Vlado Benčík)
Na autobusovej stanici sme našli kanceláriu spoločnosti HOANG LONG. Za približne 8 Eur na osobu, sme kúpili lístky až do cieľa.
Na autobusovej stanici sme našli kanceláriu spoločnosti HOANG LONG. Za približne 8 Eur na osobu, sme kúpili lístky až do cieľa.  (zdroj: Vlado Benčík)

Zakúpený lístok platí na 4 dopravné prostriedky: na autobus do mesta Haiphong, ďalší autobus na cestu v Haiphongu od centra do prístavu k lodi, potom na rýchloloď z pevniny na ostrov a tiež na ďalší autobus, ktorým sa dostaneme v Cat Ba z prístavu, až priamo pred náš hotel. Prekonáme tak vzdialenosť 165 km.

Mapka trasy, ktorá nás čaká. Autobusmi sa dostaneme do prístavu v Haiphongu. Loďou z pevniny sa preplavíme na stred pobrežia ostrova Cat Ba. Ubytovanie máme rezervované v hotely Sea Pearl, ktorý je v mestečku Cat Ba, úplne na juhu ostrova.
Mapka trasy, ktorá nás čaká. Autobusmi sa dostaneme do prístavu v Haiphongu. Loďou z pevniny sa preplavíme na stred pobrežia ostrova Cat Ba. Ubytovanie máme rezervované v hotely Sea Pearl, ktorý je v mestečku Cat Ba, úplne na juhu ostrova. (zdroj: Vlado Benčík)
Hanojská autobusová stanica. Náš autobus je ten v strede, s otvorenými dverami. Odvezie nás do centra Haiphongu.
Hanojská autobusová stanica. Náš autobus je ten v strede, s otvorenými dverami. Odvezie nás do centra Haiphongu. (zdroj: Vlado Benčík)
Ak by ste sa chceli dohodnúť s vietnamským vodičom autobusu, aby vás odviezol „na čierno“, nepochodíte. Na trase z Hanoja do Haiphongu, dvakrát, mimo zastávok, vstúpil do autobusu revízor. Tu práve prebieha kontrola lístkov.
Ak by ste sa chceli dohodnúť s vietnamským vodičom autobusu, aby vás odviezol „na čierno“, nepochodíte. Na trase z Hanoja do Haiphongu, dvakrát, mimo zastávok, vstúpil do autobusu revízor. Tu práve prebieha kontrola lístkov.  (zdroj: Vlado Benčík)
Sme na autobusovej stanici v centre Haiphongu. Prestupujeme na mestský autobus, ktorý nás odvezie do prístavu k lodi.
Sme na autobusovej stanici v centre Haiphongu. Prestupujeme na mestský autobus, ktorý nás odvezie do prístavu k lodi.  (zdroj: Vlado Benčík)
V prístave Haiphong.
V prístave Haiphong. (zdroj: Vlado Benčík)

Obdivovali sme časovú presnosť, s akou naväzovali na seba všetky štyri dopravné prostriedky, ktorými sme z Hanoja, až k hotelu Sea Pearl na Cat Ba, cestovali. Vzdialenosť 165 km sme prekonali pri troch prestupovaniach, pohodlne, za 4,5 hodiny.

Hotely na pobreží mestečka Cat Ba. Na deviatom poschodí hotela Sea Pearl (v strede) máme rezervované ubytovanie na tri noci.
Hotely na pobreží mestečka Cat Ba. Na deviatom poschodí hotela Sea Pearl (v strede) máme rezervované ubytovanie na tri noci.  (zdroj: Vlado Benčík)

Zisťujeme, že hotely sú mimo sezóny absolútne prázdne, turistov niet. Mesto Cat Ba (najväčšie mesto na ostrove), má 3000 obyvateľov. Vyzerá to tak, že s nami to bude, najbližšie dva dni, 3003.

Mapa ostrova Cat Ba s ostrovmi a ostrovčekmi v jeho okolí. Mestečko Cat Ba, v ktorom sme ubytovaní, leží na juhu ostrova.
Mapa ostrova Cat Ba s ostrovmi a ostrovčekmi v jeho okolí. Mestečko Cat Ba, v ktorom sme ubytovaní, leží na juhu ostrova.  (zdroj: Vlado Benčík)

U Francúza Paula, ktorý žije tri mesiace vo Vietname a tvári sa ako sprievodca, pretože k podnikaniu vo Vietname nič nepotrebuje a úraduje v reštaurácii, objednávame si za 3,2 milióna Dongov (120 EUR) program pre 3 osoby na dva dni. Prvý deň to bude celodenná plavba loďou v Dračej zátoke, spestrená plavbou na kajakoch, návštevou jaskyne a dediny na vode. Druhý deň nás s Michalom čaká fyzicky náročná cesta po Národnom parku, návšteva farmy so zvieratami a plavba loďou do ďalšej jaskyne.

Na podvečernej prechádzke po pobrežnej promenáde s obavami pozeráme na kotviace lodičky. Zajtra na nejakom takomto vratkom plavidle zamierime k spleti ostrovčekov, trčiacich z vody v Dračej zátoke.
Na podvečernej prechádzke po pobrežnej promenáde s obavami pozeráme na kotviace lodičky. Zajtra na nejakom takomto vratkom plavidle zamierime k spleti ostrovčekov, trčiacich z vody v Dračej zátoke.  (zdroj: Vlado Benčík)
Pohľad z našej izby na zátoku Halon Bay je úžasný. Po prvýkrát sledujeme západ Slnka. Nič iné ma nenapadá, iba otrepaná fráza: „kto nevidel Dračiu zátoku a neplavil sa medzi stovkami jej ostrovov, ako keby nevidel z Vietnamu nič“.
Pohľad z našej izby na zátoku Halon Bay je úžasný. Po prvýkrát sledujeme západ Slnka. Nič iné ma nenapadá, iba otrepaná fráza: „kto nevidel Dračiu zátoku a neplavil sa medzi stovkami jej ostrovov, ako keby nevidel z Vietnamu nič“.  (zdroj: Vlado Benčík)
Ak ste sa prehrýzli až do konca môjho dlhokánskeho blogu a hodláte čítať aj pokračovania, VITAJTE NA CAT BA.
Ak ste sa prehrýzli až do konca môjho dlhokánskeho blogu a hodláte čítať aj pokračovania, VITAJTE NA CAT BA. (zdroj: Vlado Benčík)
Skryť Zatvoriť reklamu