Podvodník z parlamentu a šašovia z UMB
Každému, kto počul niekedy cteného pána predsedu nášho parlamentu rozprávať, však musí byť z toho jasné, že ide o plagiát a nemohlo ísť o jeho myšlienky. To skôr uverím, že Papuánci disponujú stovkami medzikontinentálných rakiet s atómovými hlavicami. Pán Andrej Danko a štylistika sú jednoducho v silne antagonistickom postavení. To je dávno známe.
Akademický senát Univerzity Mateja Bela a tiež členovia komisie, ktorá skúmala prácu Andreja Danka ale robia zo seba dobrovoľne volov, keď sa snažia plagiátora Danka obhajovať za každú cenu. Tvrdia, že v akademickom senáte sa zdráhali použiť slovo plagiát, lebo ho právny poriadok nepozná. Tak to je… Ani neviem ako to nazvať. Debilina? Arogancia? Poplatnosť?
Stačí, keby nahliadli napríklad do Wikipédie, kde by sa dozvedeli, že na celom svete platí, že: Plagiát (z lat. plagiare - kradnúť[) je „umelecké, literárne alebo vedecké dielo, pri ktorého tvorbe bolo použité dielo iného autora (celé alebo sčasti) s cieľom zmocniť sa cudzej práce, zatajiť pôvodný prameň a vydávať dielo za vlastné“. Plagiát je možné pokladať za neautorizovaný citát. Pôvodca plagiátu sa nazýva plagiátor a tvorenie plagiátov plagiátorstvo. A tiež, že „plagiátorstvo je považované za jedno z obzvlášť závažných porušení akademickej etiky. Môže mať rôzne prejavy, ale spravidla sa za neho považuje doslovné alebo rôzne upravené prisvojovanie si myšlienok, nápadov alebo výsledkov výskumu, ale aj rôznych písomných materiálov (návrhov projektov, výskumných plánov), učebných materiálov, počítačových súborov, programov, prekladov a pod., ktorých autormi alebo pôvodcami sú iné osoby. Za plagiátorstvo sa následne považuje ich prezentácia alebo publikovanie bez primeraného vyjadrenia vzťahu k pôvodnému zdroju. Takéto jednanie je porušením autorského práva pôvodných autorov.
Za najvážnejšie plagiátorstvo sa považuje úplné okopírovanie inej (celej) práce a jej publikovanie inými autormi. Prípadne neautorizované použitie veľkých častí textu a/alebo dát a ich prezentovanie plagiátorom „ako vlastných“.
Dosť ma prekvapili aj výhovorky na predpisy. Z rozhovoru s podpredsedom Akademického senátu Univerzity Mateja Bela, ktorý preveroval záverečné práce podozrivé z plagiátorstva, vrátane rigoróznej práce Andreja Danka. Miroslav Hužvár síce okrem iného tvrdí, že uňho by podobná práca neprešla. Ale tiež na inom mieste hovorí, že „predpisy neboli také jednoznačné. Nespomínala sa v nich napríklad povinnosť zverejniť zoznam použitej literatúry, ktorý je, samozrejme, prirodzenou súčasťou takejto práce“. Tu by sa mi potom žiadalo dokonca vyzdvihnúť fakt, že Andrej Danko bol taký láskavý, že v práci používal mäkčene a dľžne napriek tomu, že predpisy vtedy neboli také jednoznačné a nespomínala sa v nich napríklad ani táto povinnosť. Hoci je to, samozrejme, prirodzenou súčasťou takejto práce.
Nuž čo. Akademický senát UMB sa znemožnil ako to len išlo. Otázne je, ako zareagujú na to kolegovia z iných vysokých škôl a samotní študenti UMB. Zmieria sa s takýmito šaškami?
