Kauza Kočnerových lístočkov spoza mreží, s odkazmi a príkazmi pre mocných tohto štátu (ak je pravdivá), môže byť veľkým problémom pre viacerých doposiaľ aspoň navonok ctených ľudí. Pre niektorých môže byť aj vstupenkou za mreže. A nie na krátky čas. Nie, nie je to vôbec neopodstatnná a prehnaná úvaha. Ako napísali v Deníku N „Kočner bol do najšpinavších zákutí slovenskej politiky ponorený príliš hlboko na to, aby sa v príbehu vyskytoval celkom sám“.
Kočner podľa všetkého zatiaľ mlčí, a ešte stále sa spolieha na adresátov svojich motákov, ktorí by mu mohli zo svojich postov pomôcť najskôr spoza mreží a potom aj s presunom na nejaké vzdialené bezpečné miesto na svete. Napríklad na palube vládneho špeciálu, kam, ak je čo len trochu dobrej vôle, sa ľahko dostane kde kto. A ako sa zvykne vravieť, kde je vôla tam je cesta. Napokon, svedectvo o tom je ešte celkom čerstvé. Výmenou za takýto obchod by bolo pokračovanie Kočnerovho doterajšieho mlčania kdesi na malebnej pláži v Karibiku a s novou identitou. Pochopiteľne v primeranom luxuse, na aký bol roky zvyknutý, a ktorý mu momentálne odopierajú. Ako poistku by tam mohol spísať svoje „rádioaktívne“ pamäte a uložiť ich na bezpečnom mieste. Bezpečnejšom, ako nahrávku Gorily.
Druhou možnosťou je, že Marián Kočner začne „spievať“.
Jeho pamäť je nepochybne bohatá na udalosti, na ktoré by mnohí najradšej zabudli. A kde čo má možno aj medzi nejakými zapatrošenými nahrávkami, ak by ju bolo potrebné osviežiť aj iným osobám. Neviem, len tipujem.
A potom je tu tretia možnosť. Náhle zhoršenie zdravotného stavu Mariána Kočnera. Človeku po päťdesiatke toho hrozí veľa. Napríklad taký infarkt. Výsledok dlhoročnej zlej životosprávy a terajších stresov… Alebo vysoký tlak… a cievka puk. Nečakaná zástava srdca… A je po pamätiach aj po svedkovi. A viete ako to býva. Hovorilo sa, hovorilo, no predveďte svedka z druhého sveta. A z druhej ruky - také svedectvo je prd platné. Ani nahrávka by už veľmi nepomohla. Hlas podobný hlasu… To tu už bolo. Živý svedok je živý svedok. No ak ho niet... Všetko sa napokon nejako utrasie. Najmä, ak niet svedkov proti ctihodným a váženým osobám. Tým chce vždy niekto krivdiť a ubližovať. A tak treba len veriť, že Kočnerovo zdravie je dobré a dlho mu aj vydrží. Aj keď teraz mlčí. No možno, keby raz dospel k názoru, že si to má všetko odskákať len on sám, možno by sa rozrozprával. Alebo za nejakú výhodičku… Obchod je obchod.
Ak sa niekom zdá, že plánovanie vraždy svedka je príliš veľká fantázia, pripomínam, že v našich najnovších dejinách by nešlo o premiéru. Nemyslím na podsvetie, ale štátny orgán. V správe o činnosti tajnej služby z roku 1999 jej vtedajší riaditeľ Vladimír Mitro spomínal plánovanú likvidáciu nepohodlného svedka. Išlo o Oskara Fegyveresa, korunného svedka v prípade únosu prezidentovo syna Michala Kováča. Fegyveres sa vtedy skrýval v zahraničí. Skupina SIS podľa správy v januári 1997 odišla do Švajčiarska, aby ho vypátrala. Potom ho mali uniesť, naložiť do auta a v susednom Taliansku zhodiť zo skál. Prvá časť plánu vyšla, druhá nie. Fegyveregs prežil, no neprežil jeho kolegaRóbert Remiáš, ktorý mu robil spočiatku spojku. Samozrejme, toto všetko nie je Mariánovi Kočnerovi neznáme. Zatiaľ teda mlčí.
