Pristav v Klaipede.
Fotene pocas cakania na trajekt.
Na Kursku kosu nas odviezol tento minitrajekt.
Tu sme prespavali a "ladovali" nasu pohanku. A pred chvilou som sa dozvedel, ze vo vedlajsej izbe byvala nasa kamoska. Nahoda je teda svina.
Kostol oproti nasmu hotelu. Zvon daval vediet o svojej existencii kazdu polhodinu.
Nasa miniporcia pohanky
Vybrali sme sa k moru. Cestou nas prekvapilo mnozstvo divej zvery (lisky a diviaky).
"Nekrmit" - to by nas ani nenapadlo.
Po troch rokoch vidim more.
K moru si este treba zbehnut.
Oktobrove radovanky pri mori.
Tento diviacik uz dokrochkal.
Slnko zapada nad Ruskom. To sa z ineho statu az tak casto nevidi. (aspon v mojom pripade urcite)
Na dalsi den sme sa vybrali tulat sa po okoli, pozriet tunajsie duny a stihli sme aj vychod slnka. Takmer ako vystrihnute z casopisu "Strazna veza".
Cestou na dunu menom Kapliu kopa.
V minulosti sa tu nachadzala dedina. Ale tato duna sa stale posuva. V priebehu rokov museli tuto dedinu viac krat prestahovat na ine miesto. Potom ich to prestalo bavit a obyvatelia sa prestahovali do okolitych dedin.
Vyhlad z duny.
Este dalsie moje fotografie - Duny na Kurskej kose
Brezami lemovana cesta k zalivu.
Velmi "nebezpecne" labute.
Vlna za vlnou sa vali.
Trochu miestnej architektury.
Muzeum rybarstva v Nide.
Dalsia lod pred domom, tentokrat plavajuca pod vlajkou naozaj chutneho litovskeho piva.
Pred "par" rokmi ste tu mohli stretnut Thomasa Manna - jeho chata - teraz muzeum.
Na cintorine nezvyknem vytahovat fotoaparat, ale toto ma naozaj zaujalo. (cintorin v Nide)
Najvyssia duna. Nazov si uz nepamatam. Niektore duny zacali zalesnovat v 19. storoci kvoli zastaveniu ich pohybu.
Mociar nedaleko tejto duny.
Takto su tu "oplotene" vsetky mraveniska.
A sme pri mori - trocha gycu.
Kamienky prirodou rozhadzane po plazi.
More vyplavuje rozne uzitocne veci.
Tulenovi sa zaziadalo pozdravit turistov zo Slovenska.
Nie celkom typicke zviera :)
Aj UNESCO si vsimlo Kursku kosu - teraz je pod jeho 'patronatom'
Vecer a este aj na dalsi den sme sa vybrali na duny vedla Nidy - Parnidzio kopa.
Na litovsko - ruskych hraniciach.
Tadialto nieco prebehlo. A kedze sme uz museli ist domov tak sme tiez zbehli dole a isli na autobus do Klaipedy.
Obcania cakajuci na pripoj v podobe trajektu.
Lod.
Odchadzam s mojou litovskou rodinou domov - momentalne je to Vilnius.
