Súčasne, prízemné, resp. málo podlažné podnikateľské objekty ( maloobchodné siete, objekty služieb, resp. ich kombinácia, a pod. ) sú v porovnaní s výškovými podnikateľskými budovami diskriminované, pri identickej celkovej podlahovej ploche .
Uvedené stavby majú stanovené ročné sadzby dane za 1 m2, podľa typu a pásma, v ktorom sa nachádzajú .
https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/Str%C3%A1nky/Chcem%20vediet/sadzby%20dane%202017-2018.pdf
Pes je zakopaný v Príplatku za „ ďalšie podlažie “ .
Sadzba za 1. nadzemné podlažie ( zastavaná plocha ) takýchto stavieb je podľa pásma 5,0 Eur, 6,0 Eur, resp. 8,30 Eur / 1 m2 .
Avšak Príplatok za „ ďalšie podlažie “ je len 0,33 Eur / 1 m2, za každé ďalšie nadzemné podlažie.
Teda čím vyššia budova, tým viac podlaží so sadzbou len 0,33 Eur / 1 m2 .

Diskriminačné zdaňovania nehnuteľností lepšie vidno pri porovnaní absolútnej čiastky dane dvoch odlišných typov podnikateľských objektov, s identickou úžitkovou plochou - napr. 30 000 m2 :
vyššie uvedená výšková budova na „ bratislavskom Manhattane “, 24 poschodí, sadzba 6,0 Eur / 1 m2 za 1. nadzemné podlažie ( zastavaná plocha ), plus 23 x 0,33 Eur / 1 m2, za všetky „ ďalšie podlažia “
vs.
prízemné nákupné stredisko pri „ výpadovke “ v Petržalke, na ktoré sa vzťahuje len základná sadzba 6,0 Eur / 1m2 ( zastavaná plocha ) .

PS 1 Uvedená problematika zasahuje a ovplyvňuje rôzne oblasti a zasluhuje si serióznu debatu na úrovni predstaviteľov „ mesta “ a „ mestských častí “ .
PS 2 Oligátor - oligarchov primátor .