Zaslal som mu link :
https://vladimirkratky.blog.sme.sk/c/495398/vazeny-buduci-bratislavsky-oligator.html
Poďakoval za tip a diplomaticky odpísal, že je to pre mesto dôležitá téma .
V tejto veci som sa v minulosti osobne, alebo písomne obrátil na predchádzajúcich primátorov, ministrov financií, podpredsedníčku NR SR, poslancov NR SR , starostov bratislavských mestských častí .
Dostával som výhradne „ vyhýbavé " odpovede .
Toto pre nich zjavne nebola marketingovo atraktívna téma .
PS 1
Priemerná daň z nehnuteľnosti za 1 m2 výškových budov využívaných na podnikateľské účely, resp. na vlastnú administratívu bola dodnes často nižšia, ako daň za 1 m2 bytu .
Rovnako aj prízemné, resp. málo podlažné podnikateľské objekty ( maloobchodné siete, objekty služieb, resp. ich kombinácia a iné ) boli v porovnaní s modernými výškovými podnikateľskými budovami výrazne diskriminované, pri identickej podlahovej ploche .
Pes bol zakopaný v Príplatku za „ ďalšie podlažie “ .
Sadzba za 1. nadzemné podlažie ( zastavaná plocha ) takýchto stavieb bola podľa pásma 5,0 - 6,0 , resp. 8,30 Eur / 1 m2 .
Avšak Príplatok za „ ďalšie podlažie “ bol len 0,33 Eur / 1 m2, za každé ďalšie nadzemné podlažie.
Teda čím vyššia budova, tým viac podlaží so sadzbou len 0,33 Eur / 1 m2 .
Sadzby dane z nehnuteľnosti na 2020 zatiaľ na stránke Bratislavy nie sú, ale oficiálne oznámené zvyšovanie dane za byty a rodinné domy dáva tušiť, že vyššie popísaná asymetria sa prehĺbi .
Samozrejme, najmä pokiaľ si netrúfli zrušiť, alebo korigovať Príplatok za „ ďalšie podlažie “ .
PS 2
Nie je to však len o Príplatku za „ ďalšie podlažie “ , ale o hľadaní rovnováhy zdanenia jednotlivých typov nehnuteľností, na báze dane za 1 m2 podlahovej plochy .
PS 3
