Ešte pár informácií k dohadom, ktoré sa v diskusii objavili. Syn mal krém na opaľovanie, ale žiadny krém nedokáže ochrániť počas 2 hodín strávených na obedňajšom slnku pri teplote blížiacej sa k 40°C. Syn nebol jediný spálený, ako priznal pán Malic spálila sa väčšina detí a dokonca sa spálili aj vedúci. Nerozumiem preto tým útokom na nás rodičov, že predtým sedel len dnu a potom sme ho poslali do tábora a preto sa on jediný spálil. To je predsa hlúposť.
Pokračujme ale ďalej v príbehu.
Na chirurgii nás trošku upokojili s tým, že sa jedná o popáleniny 1. stupňa, má sa pokračovať v ošetrovaní Panthenolom a že už zajtra syn možno ani nebude vedieť že mu niečo bolo. Bohužiaľ táto informácia sa ukázala ako nesprávna a hrubo podceňovala stav v ktorom sa syn nachádzal. Ešte sme sa spýtali pána doktora, či by nebolo dobre zobrať syna z prehriatej Bratislavy pod Tatry, kde je predsa o pár stupňov menej. On to odporučil s tým, aby sme cestovali podvečer alebo ráno, keď máme takú možnosť. Preto manželka hneď v ten večer so synom odcestovala vlakom do Zvolena, kde prenocovali a zavčas ráno pokračovali autobusom do Svitu, kde dorazili ešte pred obedom, keď neboli také horúčavy.
Večer 19.7.2007 si manželka všimla, že pľuzgieriky ktoré syn mal na chrbte a boli veľkosti kryštálového cukru, sa mu začínajú zlievať do pľuzgierov s priemerom približne 1 cm. Keďže sa priebeh nezlepšoval a bolesť napriek ošetrovaniu Panthenolom a podávaniu liekov proti bolesti neustupovala, na druhý deň manželka zobrala syna k detskému lekárovi vo Svite. Ten syna odmietol ošetriť a manželke povedal, aby so synom išli k svojej lekárke, teda do Bratislavy. Po tejto skúsenosti manželka ešte skúsila ísť na ošetrenie ku kožnej lekárke MUDr. Márii Božekovej, kde sa synovi konečne dostalo patričného vyšetrenia jeho zdravotného stavu, za čo sme pani doktorke vďační. Pani doktorka mu predpísala lieky ktoré mu poskytli úľavu od bolesti, samozrejme neodstránili bolesť hneď a úplne, ale umožnili mu v noci pokojnejší spánok a manželku informovala o správnom ošetrovaní aby nedošlo k následnej infekcii. Potvrdila, že ide o popáleniny 2. stupňa, ktoré zanechávajú v koži trvalé zmeny, čím sa do budúcnosti výrazne zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože. U syna sú už teraz viditeľné zmeny vo forme nadmernej pigmentácie v miestach pľuzgierov a vzniku pigmentových névov, čiže znamienok, na miestach popálenia.
Dňa 8.8.2007 manželka podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z prečinu ublíženia na zdraví, kde uviedla základné informácie o tom čo sa stalo. Predpokladali sme že neskôr budeme vyzvaní na doplnenie ďalších informácií na základe toho čo sa zistí počas vyšetrovania, prípadne že budeme konfrontovaní s obvinenými. Nič také sa ale nestalo a dňa 3.10.2007 bolo vydané Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Brezne uznesenie, v ktorom sa konštatuje že neboli naplnené znaky prečinu ublíženia na zdraví. Uvádza sa v ňom, že vedúci pred kúpaním syna natreli ochranným krémom, to ale nie je pravda, vedúci len prikázali deťom aby sa natreli a ani ich neskontrolovali, či to urobili dobre. Ďalej sa tam uvádza, že hlavný vedúci tábora pán Malic si počas kúpania detí nevšimol, že by malo niektoré z nich problémy s popálením od slnka. To tiež svedčí o tom, ako asi na deti dohliadal, keď podľa jeho vlastných slov sa tam spálila väčšina detí, dokonca aj vedúci a on si to nevšimol.
Dňa 30.10.2007 sme proti tomuto uzneseniu podali sťažnosť na Okresnú prokuratúru v Brezne, v ktorej sme žiadali vypracovať znalecký posudok spojený s vyšetrením syna, lebo odborné vyjadrenie vypracované znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, MUDr. Ondrejom Bohušom, sme považovali za nedostačujúce. Dňa 22.11.2007 bola sťažnosť zamietnutá, pričom sa prokurátorka odvoláva práve na odborné vyjadrenie MUDr. Bohuša.
Čo teda v tomto vyjadrení bolo? Napríklad že popálenie si vyžaduje dobu liečenia v trvaní do 14 dní - lenže 14 dní bola len doba liečenia u MUDr. Božekovej ktorá ho začala liečiť 20.7., ale k popáleniu došlo už 16.7. a už od vtedy bol liečený Panthenolom, bohužiaľ to bolo nedostatočné. Ďalej tam uviedol, že liečenie si nevyžaduje práceneschopnosť - u detí sa neurčuje práceneschopnosť, ale vyjadrenie že liečenie si nevyžaduje práceneschopnosť je predsa len niečo iné, neviem si predstaviť že by takto popálený dospelý človek bol bez práceneschopnosti, alebo že by dieťa v takom stave išlo do školy. Ďalšia vec, vraj zranenie nezanechá trvalé následky - dermatológovia tvrdia že každé popálenie pokožky slnečným žiarením zanecháva v koži trvalé zmeny, ktoré aj keď ich nevidno, ale tam sú a sú veľmi nebezpečné z dôvodu zvýšenia rizika rakoviny kože. U syna sú ale už aj viditeľné zmeny spôsobené slnkom a to sú nadmerná pigmentácia v miestach pľuzgierov a vytvorenie znamienok, čo je ešte nebezpečnejšie. Tvrdí tiež, že obmedzenie obvyklého spôsobu života sa prejavovalo len bolesťami kože v poškodenej oblasti v trvaní 4 - 5 dní. Tých 4 - 5 dní by to možno vychádzalo keby sme počítali od 20.7., kedy sa mu dostalo adekvátnej liečby, lenže syn bol popálený už 16.7., na čo pán znalec znovu pozabudol, takže tie bolesti trvali minimálne 8 - 9 dní. Rozsah popálenia odhadol do 5% povrchu tela, pričom ošetrujúca lekárka jasne uviedla že zápal je na celej pokožke chrbta - môže mať celá pokožka chrbta menej ako 5% povrchu tela? Bohužiaľ musím konštatovať, že celé odborné vyjadrenie je podľa mňa urobené neodborne, nezohľadňuje kedy k popáleniu došlo a hrubo podceňuje následky takéhoto popálenia. Mám z toho taký pocit, ako keby chirurgovia nevedeli správne ohodnotiť zranenia spôsobené popálením. Preto odporúčam na základe vlastnej skúsenosti s popáleninami neísť na chirurgiu, ale na kožné, tam s tým majú viac skúseností. Ešte zlatý klinec na koniec - pán doktor sa nad rámec otázok, na ktoré mal odpovedať, vyjadril z vlastnej iniciatívy k tomu, že podľa neho bolo nepochopiteľné a iracionálne cestovať so synom pri jeho ťažkostiach a pri teplotách, ktoré vtedy boli, vyše 300 km namiesto toho, aby bol v pokoji a v chladnom prostredí. Keby sa nás na to spýtal, boli by sme mu vysvetlili, že v Bratislave sme v tom čase nevedeli nájsť v našom podkrovnom byte, ktorý nemá klimatizáciu, chladné prostredie, ktoré spomína. Boli by sme mu tiež vysvetlili, že ten presun o 300 km nám odporučil jeho kolega, tiež chirurg, pričom sa cestovalo večer a ráno, keď neboli také horúčavy. A boli by sme mu ešte vysvetlili, že v rodinnom dome pod Tatrami bolo v tom období skutočne príjemnejšie ako v rozpálenom bratislavskom podkrovnom byte. Lenže on sa na nič nespýtal, syna nikdy nevidel a tak písal svoje vyjadrenie len na základe svojich dohadov, ktoré nekorešpondovali so skutočnosťou.
Podali sme žiadosť o preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry na Krajskú prokuratúru, žiadosť bola zamietnutá a vec bola postúpená na Obvodný úrad v Brezne na priestupkové konanie. Tam bola vec posúdená ako priestupok a hlavnému vedúcemu tábora Ivanovi Malicovi bola uložená pokuta, nevieme v akej výške, podľa zákona maximálne 99,- EUR. Je to dostatočný trest za utrpenie, ktoré spôsobil? My sme očakávali, že mu bude uložený zákaz činnosti, aby sa nemohlo zopakovať iným deťom to, čo sa stalo nášmu synovi.
Rozhodli sme sa teda, že budeme požadovať aspoň bolestné, ktoré synovi prináleží. V apríli 2009 sme o tom informovali pána Masloviaka, on nám potvrdil že s tým nie je problém, že svoju zodpovednosť priznávajú, informoval nás že majú poistenie v Kooperatíve a uviedol číslo poistenia. Ešte stále sme mali z pána Masloviaka dobrý pocit, že sa snaží vzniknutú situáciu riešiť.
O tom, ako nakoniec pán Masloviak nedodržal svoj sľub, bude posledná časť.
