Vysvetlím, ČéHáčko, predtým štrand, alebo proste kupko, košické staré kúpalisko.
Príklad krásnej architektúry, dokonca národná kultúrna pamiatka, niečo ako vila Tugendhat v Brne.
Pre mňa a pre každého Košičana je toto kúpalisko aj niečo oveľa, oveľa viac. Sú to spomienky, na nedele s rodičmi slávnostne sa usadzujúcimi zhruba v tých miestach, kde som stál, k obedu v reštaurácii. Na bláznenie sa v „strednom" bazéne s kamarátmi, na tréningy vo „veľkom". Na „opaľovanie" krásnych dievčat slniacich sa na stupňoch tribúny. Potom ďalšia generácia detí v detskom bazéne, tentoraz už mojich. Spomienky.
Pretieram si oči, pozerám na zanedbanú ruinu, zarastenú burinou a kriakmi.
Ten pocit bol, ako keď stretnete starého známeho v zúboženom stave, vidíte, že sa hanbí, bočíte očami, hanbíte sa tiež, aj keď neviete prečo.
Deň potom vo večerných správach na Markíze ide reportáž o tom, ako kompetentní nechali toto kúpalisko schátrať, so sťažnosťou, že ich tam ani nechceli pustiť natáčať a majú len dva roky starú reportáž.
A pretože zážitok z toho čo som videl bol taký intenzívny, ráno som našiel na svojom pracovnom stole týchto pár obrázkov. Týmto ich zverejňujem pre tých, čo reportáž nevideli a pre tých, ktorým staré košické kúpalisko ešte niečo hovorí.
Obrázky sú z 1.7.2011, bol začiatok prázdnin, síce pod mrakom a dosť chladno, všade inde sa začínala letná sezóna, len tu nie.
Tu je tých pár fotiek:
Pohľad z „terasy":
Detský bazén:
Stredný bazén:
Plavecký bazén s tribúnou:
