Vladimír Masár
Hlina a duté hlavy
Nie, nebude to o politike. Bude to o parku, v ktorom sa hrávali moje deti, kde kvitla púpava, niekedy aj nepokosená burina. To vtedy, keď vraj neboli peniaze. Ale bol park. Tráva, stromy, nejaký ten krík a lavičky.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som strojár čo má celý život do činenias hrubými mechanizmami, preto mám rád krehké veci. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Vladimír Masár
Lidl, Lidl, prečo?
Človeku na cestách príde pod ruku kadečo, trebárs aj reklamný leták z obchodu. V Nemecku o to skôr, že Lidl je tam doma. Pozriem sa reku, čo tu majú... Germáni. A veruže majú: Čerpadlo! To moje staré v záhrade už melie z posledného a toto tak krásne žiari na farebnom obrázku.
Vladimír Masár
Nežná Elza
Tak už nie si medzi nami. Odišla si na iný svet, ak taký jestvuje. Teda, ak jestvuje aj pre bytosti, akou si bola Ty, bytosti so srdiečkom a citom, bytosti, ktoré nedokážu ublížiť, ale o to viac prejaviť lásku.
Vladimír Masár
Keď sa už na nič nehráme
Zavreli sa za mnou dvere nemocničnej izby. Byť prvý raz v nemocnici a rovno na infekčnom, no to som si navaril. Využil som právo prvej voľby v prázdnej izbe, vybral si posteľ pri okne. Pohľad na smrečiny, aj keď za mrežami.
Vladimír Masár
Teta, mama Vám píše
V nedeľu popoludní sa za plotom ozval tenký hlások: „Tetááá..." Teta, mohla to byť moja žena, ale aj moje dve dospelé dcéry, skrátka, niekto by sa mal zdvihnúť a ísť sa pozrieť na neohlásenú návštevu. Naveľa, naveľa, jedna z nich opustila záhradné kreslo a doniesla tento list:
Vladimír Masár
Košické ČéHáčko a pocit hanby
Náhoda je blbec, ale keď som už mal to „šťastie", tak sa s ním podelím. Bolo to tak. V piatok podvečer som čakal na košickej autobusovej stanici na linkový autobus. Súc bez auta a bez manželky, zrak mi padol na nenápadné dvierka na konci nástupišťa. Emblém s názvom piva naznačoval, že je to miesto ako stvorené na zabitie dlhej chvíle. Vo vnútri sa to podobalo na povestnú štvrtú cenovú, tak som sa pobral s malým občerstvením na otvorenú terasu.Po chvíli som spozornel a ako Alenka v ríši divov som neveril vlastným očiam: Veď ja som na ČéHáčku. „To nie je možné!" Žiaľ bolo.
Vladimír Masár
Na Budapešť!
Zasurmili surmity, ozval sa hlahol zvona, junáci ošľahaní ohnivou vodou pozdvihli zbroj, meče, bodce, halapartne, kosáky a kladivá, nasadli „do tankoch", zavelili do útoku. Nepriateľ na obzore sa chystá prekročiť naše veletoky, rieky, potoky i žaburiny, ťahá z múzeí staré rárohy a spráchnivené mapy, núka občianske preukazy, pasy a volebné lístky. Vyplazuje na nás to svoje jazyčisko, tú hatlaninu, ktorej na Liptove, na Kysuciach, ba ani v Trnave nikto nerozumie. Nedopustíme! Nedáme sa! Ubránime svoje preferencie! Ubránime svoju dojnú kravu!
Vladimír Masár
Piano - ostrov v kalnej vode?
„Blogerské noviny Huffington Post, kúpil AOL a zaplatil zaň 315 miliónov dolárov. Z jeho zakladateľky urobí šéfku obsahových projektov v celej spoločnosti. Mesačne na Huffington Post príde podľa marketingového servera 24 miliónov používateľov. New York Times.com majú mesačnú návštevnosť okolo 30 miliónov surferov. Ak by po plánovanom spoplatnení denníka na webe mierne klesla jeho návštevnosť, oba tituly s podobným zameraním by si tesne konkurovali."
Vladimír Masár
Musím sa zastať dámy
To čo sa znieslo na adresu pani Radičovej pri poslednej kauze SDKÚ, sa mi vôbec nepáči. Páni, to ste už úplne stratili súdnosť a mieru? Konečne máme premiérku, za ktorú sa nemusíme hanbiť a vy stvárate takéto psie kusy. To vám tak chýba tvrdá ruka? Správať sa slušne k dáme, vás doma neučili?
Vladimír Masár
Na Slovensku sa na Ferrari jazdiť nedá
Nezakladám novú rubriku o tom, ako sa podeliť so skúsenosťami s novým autom, aký benzín, olej, či vodu do ostrekovačov naliať do Ferrari. Inšpirovaný sťažnosťou istého pána na kvalitu našich ciest, ktoré mu ničia jeho milované Ferrari a práve rozpútanou pirátskou vojnou, som pripravil náčrt frašky v štyroch obrazoch. Nie je to dlhé:
Vladimír Masár
Komu pomník?
Má zmysel vyťahovať na svetlo božie starú históriu? Stavať pomníky na vylepšenie minulosti, potom sa pobiť pri slávnostnom odhalení, postriekať farbou bronzovú podobizeň, omotať ju toaletným papierom? Má mať pomník, protirečivá postava dejín?Ján Vojtaššák a Ján Esterházy?
Vladimír Masár
Môj rozhovor s desaťročným Rómom
Minulú jeseň sa mi ktosi vlámal do chalupy. Políciu som nevolal, pretože vlastne nič nezmizlo, len veci boli starostlivo vybraté zo zásuviek a skrýš, akoby páchateľ chcel povedať: Darmo to skrývaš, aj tak to nájdem.
Vladimír Masár
Občan pána Matoviča a Procházku, alebo čí sú Maďari
Strhla sa hádka o občana. Čí sú!? Naši? Vaši? Ich!? Odpovedám, že ničí. Od doby zrušenia poddanstva a po mnohých revolúciách, takých aj onakých, občan patrí len sám sebe. Pomenovanie „Občan“ si tvrdo vybojoval.
