Kompilujem a citujem tu z Mediálne.sk. A navážam sa do včerajšieho článku p. Schutza v Korzári, „Deštrukcii navzdory" , o tom, ako Piano oddelí plk, dojmológiu a blábol a všelijaký šalát od seriózneho komentára, analýzy a informácie. No super, vymyslieť taký software. Za pár euro ste ochránení od plku, dojmológie a blábolu a budete čítať len zaručene seriózne komentáre, analýzy a informácie. Len aby to naozaj tak bolo. A kto vlastne o tom rozhodne? Rada múdrych? Úrad pre komentáre, analýzy a informácie?
Som zástancom voľného trhu, majiteľ novín si s nimi môže robiť čo chce. Spoplatniť ich, spopolniť, zrušiť.
Rozmýšľam nad tým, či Piano bude naozaj filter akýchsi „jednoznačne autoritatívnych textov". Mám obavu, či práve v dobe „bezbrehého" internetu nie je táto snaha trochu mimo misu. Pretože pre jedného je autoritatívny text status kamaráta na Facebooku o tom, ako spadol z barovej stoličky, pre iného spoveď školáčky na Pokeci so strašidelnými gramatickými chybami a pre iného ezoterické texty z inej dimenzie, ktorým rozumie len on sám. A bežný užívateľ internetu si snáď autoritatívne a kvalitné texty nájde podľa svojho životného názoru. A ak nie, bude čítať ten šalát a balast, ako ho pohŕdavo nazýva autor, ktorého komentáre si stále rád prečítam.
Historicky, noviny boli kedysi naozaj len pre pár vyvolených. V The Times si listovali lordi vo svojich kluboch, ale robotníci v londýnskych dokoch o nich nemali ani šajnu. Lenže revolúcie bežali jedna za druhou a noviny sa stali predmetom dennej spotreby pre každého. Až do dnes, keď nastúpil internet. Klasické noviny sa obklopili blikajúcimi banermi a celú tú nádheru platí reklama.
Papierové noviny majú tú výhodu, že sa s nimi môžete vyvaliť na gauč a keď pri čítaní zaspíte, zakryjú vašu unavenú tvár. S tabletom je to horšie, ťahá oči, a keď sa zošmykne z hrude a spadne na zem, škody sú veľké. Ale tu ide o princíp, ktorý som spomínal vyššie. Amazonka informácii, ktorá sa na nás valí z internetu je už neprebroditeľná. Mať ostrovček, kde bezpečne zakotvíte a nemusíte sa báť, že vás strhne kalný prúd, je lákavé. Ak by to bolo práve Piano, klobúk dole.
Ale netreba zabudnúť, že aj v kalnom prúde sa dá chytiť zlatá veľryba, (viď úvod vyššie).
