Vladimír Mihalik
Čítanie
Dnes je veľa ľudí, ktorí píšu básne, poviedky, blogy... Niektorí pre potlesk, druhí pre potešenie, sú aj takí čo pre imidž (že vraj už sa to môže aj takto písať). Ale títo ľudia píšu pretože, no proste píšu :)....
Má rád všetkých, ktorí majú radi jeho :) , dobré filmy, dobré knižky, dobrú hudbu, dobrý svet... Zoznam autorových rubrík: O malých aj veľkých, Čo a o čom?, Poviedky, Poézia, Čo ma dopálilo, O čo som zakopol, Súkromné, Nezaradené

Dnes je veľa ľudí, ktorí píšu básne, poviedky, blogy... Niektorí pre potlesk, druhí pre potešenie, sú aj takí čo pre imidž (že vraj už sa to môže aj takto písať). Ale títo ľudia píšu pretože, no proste píšu :)....

Tento príbeh je skutočný, je o jednej mojej veľmi blízkej persóne. Je o ľudskom trápení, chybách aj úspechoch. O tom čo by sme robiť nemali, aj keď veľa z nás tak koná. Nechce moralizovať, iba chce aby o ňom ľudia vedeli, aby bol posledný z mnohých.

O 18:50 presne pred 84. rokmi zomrel jeden z najslávnejších komunistov Vladimír Iľjič Uljanov. A v Moskve si ho uctili na červenom námestí stovky komunistov a mnoho dôchodcov pamätajúcich ZSSR.

Už sa trošku stmieva, pouličné lampy sa pomaly zažínajú. Posledné obchodíky vyháňajú zákazníkov a vy sa motáte po meste. Tešíte sa na svojich priateľov, že si sadnete na kávičku, predebatujete to a ono a kopu nových vecí sa dozviete.

No tak piatkové noci pozná asi každý. Ide sa niekam do mesta. Mesto - taký skrátený výraz, že ideme nasávať. Ale keďže mám tento týždeň prázdniny, tak sme išli aj teraz v pondelok. Ale nečakane to bolo ťažšie ako ktorýkoľvek piatok predtým.

Nie, žiadny tehotenský test :) ( o tom by som musel vedieť , teda aspoň dúfam ). Iba som sa zúčastnil jednej medzinárodnej súťaže, a podarilo sa mi postúpiť do ďalšieho kola.

Pred pár dňami som si čítal jeden článok v jednom nemenovanom periodiku ( obsahuje matematické znamienko pre sčítanie :) ) Bol o slovenských budúcich misskách ( tie vešiaky na oblečenie, nie tie hlboké nádoby). Tak som sa utrónil a tešil som sa ako si to prečítam, pozriem k tomu pekné obrázky, veď to poznáte.

Ráno zazvoznil budík a ja som sa ho tak ako vždy snažil ignorovať. Ale keď vám minútu pri hlave bzučí, nakoniec vstanete ( šak to poznáte :) ). Deň to bol ako každý iný. Raňajky som ako vždy nestíhal, hneď prvú hodinu bola písomka. Z dejáku takže pohodička. Ale tretiu hodinu sme mali moju oľúbenú NOSku a tam sme sa to dozvedeli. Na náš neštastný gympel príde Iveta Radičová.

Hallowen už dorazil aj do našich končín, čo tu vlastne robí?