Slovenský HDP v roku 2023 rástol o 1,1 %, zatiaľ čo český klesol o 0,4 %. V roku 2024 slovenská ekonomika rástla o 2%, česká o 1,3%. V súhrne za dva roky teda HDP na Slovensku rástlo zhruba dvakrát rýchlejšie, ako v Česku. Tento rozdiel bol spôsobený viacerými faktormi, pričom zásahy oboch vlád zohrali pomerne významnú úlohu.
Tu sú kľúčové opatrenia, ktoré pomohli udržať vyšší rast HDP na Slovensku:
1. Regulácia cien energií
• Slovensko zastropovalo ceny elektriny a plynu pre domácnosti a v menšej miere aj pre firmy, čím zabránilo prudkému rastu nákladov na výrobu a spotrebu.
• V Česku síce tiež fungoval cenový strop, ale bol vyšší a niektoré domácnosti prešli na trhové ceny, ktoré sa ukázali byť nevýhodné.
• Dôsledok: Slovenské domácnosti a firmy mali nižšie náklady → vyššia spotreba, nižší pokles priemyslu.
Poznámka: Napríklad v rokoch 2023-24 bola priemerná cena plynu pre domácnosti v Českej republike približne 85 €/MWh, zatiaľ čo na Slovensku je to o tretinu menej, teda približne 57 €/MWh. Cena za elektrinu na Slovensku bez DPH a distribučných poplatkov bola 61€/MWh, v Česku predstavovala cca 157 €/MWh. V súhrne teda česká domácnosť zaplatila za energie za rok zhruba o 1000 € ročne viac, ako tá slovenská.
Je to do značnej miery dôsledok toho, že Česká vláda preniesla na domácnosti bremeno odkúpenia stratovej plynovej distribučnej siete v nádeji, že bude predávať plyn smerom na východ, najmä na Slovensko. Ficova vláda však uprednostnila iné riešenie. V konečnom dôsledku české domácnosti platia za energie v pomere ku svojej kúpnej sile (takmer) najviac v EÚ, kým Slováci (takmer) najmenej. Slovákom zahral do karát aj nábeh jadrovej elektriny z Mochoviec, čo je dôsledok strategického rozhodnutia Ficovej vlády z minulosti.
Dôvetok: Ak by fungoval Nord stream 2, Mochovce by sotva boli z dlhodobého hľadiska rentabilný podnik.
2. Vyššia vládna podpora domácnostiam
• Slovensko poskytovalo priame kompenzácie pre rodiny (napr. zvýšené sociálne dávky, dotácie na energie).
• V Česku bola pomoc menej plošná a viac orientovaná na šetrenie verejných financií.
• Dôsledok: Na Slovensku zostalo viac peňazí v obehu → vyššia spotreba → vyšší rast HDP.
Poznámka: Svoju úlohu zohrala - na európske pomery- štedrá, pro-rodinná politika Matovičovej vlády, čo Ficova vláda síce korigovala, ale v základných rysoch ponechala.
3. Vyššie verejné investície
• Slovenská vláda v roku 2023 výrazne čerpanie eurofondov zrýchlila, najmä v oblasti infraštruktúry a digitalizácie.
• V Česku bola absorpcia eurofondov pomalšia a investície boli utlmené.
• Dôsledok: Viac verejných zákaziek na Slovensku → vyšší dopyt → podpora ekonomiky.
Poznámka: Svoju úlohu zohralo aj zvýšenie výdavkov na obranu v oblastiach, ktoré však majú pozitívny dopad na občiansky sektor. Patrí sem napríklad výstavba vojenskej nemocnice v Prešove, investície do obranného priemyslu (Fico) oprava cestnej infraštruktúry smerom Ukrajinu (Matovič, Heger, Ódor).
4. Lepšia výkonnosť automobilového priemyslu
• Automobilky na Slovensku mali silnejšiu výrobu, kým v Česku sa priemyselná výroba v roku 2023 prepadla a v roku 2024 zväčša stagnovala.
• Slovenské automobilky vyťažili viac z dopytu po elektromobiloch, kým v Česku bola väčšia závislosť na spaľovacích motoroch. Výhodou Slovenska je aj väčšia diverzita výroby automobilov, kým v Česku dominuje prepojenie na stagnujúci nemecký automobilový priemysel.
• Dôsledok: Slovenský priemysel držal ekonomiku nad vodou → HDP neklesal. V roku 2024 bol rast HDP dokonca jeden z najvyšších v celej EÚ.
Poznámka: Slovenskej ekonomike by mal v roku 2026 pomôcť aj nábeh automobilky VOLVO pri Košiciach, zameranej na elektromobily. (Matovič, Heger a najmä Sulík). Aj zo strategického hľadiska to bolo správne rozhodnutie, pretože slabnúci záujem USA o EÚ je možné v prípade malých a otvorených ekonomík kompenzovať orientáciou na iných hráčov, napríklad na Čínu. Česi spoluprácu s Čínou utlmili aj preto, lebo to aktuálne politické elity vnímali ako osobnú (nevydarenú) iniciatívu exprezidenta Miloša Zemana.
Zhrnutie: Prečo Slovensko rástlo viac ako Česko?
1. Cenová regulácia energií – domácnosti a firmy platili menej, spotreba bola vyššia.
2. Štedrejšia podpora obyvateľstva – viac peňazí na sociálne dávky, kompenzácie.
3. Vyššie verejné investície – viac eurofondov do infraštruktúry.
4. Silnejší priemysel – automobilky na Slovensku produkovali viac ako v Česku.
Slovensko teda aj vďaka vládnym opatreniam udržalo vyšší domáci dopyt, zatiaľ čo Česko sa viac sústredilo na fiškálnu disciplínu, čo krátkodobo spôsobilo stagnáciu.
Záver: Argumenty o fatálnych zlyhaniach súperiacich vládnucich garnitúr, ktoré často zaznievajú na mítingoch, sú síce legitímnou súčasťou politického boja, avšak pri objektívnom pohľade na vývoj ekonomiky sa nie vždy zakladajú na pravde. Aj Ficove vlády, aj Matovičovsko-Hegerovsko-Ódorovská éra priniesli viaceré úspešné strategické rozhodnutia, ktoré zakladajú solídny predpoklad na ekonomický rast v najbližších rokoch.
