V zložitej šachovej partii geopolitických záujmov zohrávajú dôležitú úlohu dva zdochýnajúce kone:
Ústup USA z pozície globálneho hráča č.1 a neochota Ruska uznať Ukrajinu ako nezávislý, suverénny štát.
Najprv však malé odbočenie: Nedávno som bol na Ukrajine na konferencii s témou rozvoja regiónov a cezhraničnej spolupráce.
https://www.youtube.com/watch?v=68spnr3qSLQ
Opakovane som sa presviedčal, že Ukrajincom nechýba vôľa ísť vlastnou cestou a znášať pritom aj veľké riziká. Je to po prvý raz v histórii, čo Ukrajinci nedovolia, aby nimi niekto manipuloval a túto skutočnosť si vychutnávajú v miere, ktorá je pre mňa udivujúca.
Napríklad na spomínanej konferencii nepadlo ani slovo o tom, ako by prípadný konflikt s Ruskom zasiahol do života na Ukrajine. Jednoducho, túto tému živia viac politici médiá v zahraničí, ako samotní Ukrajinci.
Dobre totiž vedia, že Rusi sú pragmatici a pamätajú si zlyhanie v omnoho slabšom Afganistane, na ktorom si vylámali zuby aj západní spojenci, na čele s USA. Navyše, najmä na spoločných hraniciach je mnoho zmiešaných rodín a na ruských ropných poliach robí kopec Ukrajincov. Priznaná a otvorená agresia by vypustila džina z fľaše a založila by predpoklad dlhodobej nestability v podobe teroristických útokov tak v Rusku, ako i na Ukrajine.
Rusi by možno získali vojenskou silou bohaté priemyselné regióny blízko svojich hraníc, ale straty z takéhoto dobrodružstva by nevyvážili prípadné benefity pochybného charakteru.
Prečo teda Putin zhromažďuje takú vojenskú silu blízko ukrajinských hraníc? Je to strategický, nie taktický ťah. Pred očami vojenských jastrabov nechce ukázať slabosť v súvislosti s ambíciou Ukrajiny vstúpiť do NATO. Tento boj však Putin prehrá a dobre o tom vie. Preto sa zo všetkých síl snaží hrať na dôležitejšieho, ako v skutočnosti je a živí zdochýnajúceho koňa ruského vplyvu v krajine, ktorá je však naozaj suverénnym štátom.
Túto agóniu umelo predlžuje ďalší zdochýnajúci kôň: USA nedokážu prežuť utužovanie rusko-nemeckého biznisového priateľstva cez novú energetickú tepnu Nord stream 2. Preto usilovne maľujú obraz ruského démona a popri tom predávajú skvapalnený plyn na európskych trhoch.
Je však len otázka času, keď nová rúra začne prispievať k ekonomickému oživeniu Nemecka. Tomu totiž chýba reálna alternatíva riešenia energetickej krízy. Vlastnou hlúposťou sa totiž dostalo do pasce uletených ekologických aktivistov, ktorým podľahli aj politici.
Keď svieti slnko a fúka vietor, Nemci môžu naplno pustiť klimatizácie a vyhrievať vodu v bazénoch. Pod mrakom, či v bezvetrí si však môžu začať chystať staré noviny na prikúrenie v piecke s logom wertmachtu.
Alebo, v kútiku ticho šúchať nohami a dúfať, že Putinovi “nerupne v bedni” a neodpáli hotovú rúru Nord stream 2 len preto, lebo mu ekonomické spojenectvo s autokratickou Čínou prinesie väčšiu istotu a stabilitu, ako stále menej čitateľný “Eurosojuz”.
V tejto partii teda Putin vôbec nemá zlé karty a stále si môže počkať aj na zmenu postoja samotných Ukrajincov.
Ukrajina totiž možno nakoniec do NATO ani nevstúpi. Nebude to však pre obavy z Ruska, ale preto, lebo NATO už ani zďaleka nie je takou zárukou mieru a stability, ako by sme si želali. Je len otázka času, keď si Ukrajinci zrátajú, že moderná vojenská technika sa dá lacnejšie nakúpiť aj inde, ako v USA, či Rusku.
Prípadne, keď pochopia, že sny o tom, ako budú obilnicou EÚ, hravo vygumuje poľnohospodárska lobby v Bruseli.
Ostatné benefity, vyplývajúce z členstva v stále viac vajatajúcej EÚ, možno nakoniec Ukrajina oželie. Najviac na škodu najbližších susedov, na čele so Slovenskom.
Čo z toho vyplýva pre nás? Prestaňme kŕčovito démonizovať Putina a viac si všímajme, čo robia pre oživenie spolupráce s Ukrajinou Poliaci a Maďari. Obe tieto krajiny investujú v porovnaní so Slovenskom enormné sumy do rozvoja infraštruktúry v prihraničných oblastiach a budujú spoločné priemyselné podniky.
Dobre vedia, že rozvojový potenciál druhej najväčšj krajiny Európy je obrovský. Kto to pochopí skôr, vyhrá. Platí to nezávisle od toho, čo si myslia, alebo chcú politicici v centrálach “Eurosojuzu”.
Slovensko nemá potenciál súťažiť s Poľskom a aj v porovnaní s Maďarskom poriadne zaostávame. Stále však máme obrovskú výhodu v historickej a kultúrnej spolupatričnosti Zakarpatska. Tá sa rozplynie vtedy, keď nás obídu všetky dôležité dopravné a energetické tepny. Najprv preto treba potiahnuť diaľnicu k ukrajinským hraniciam.
Nuž a do toho patrí aj eliminovanie úletov v podobe spochybňovania tohto diaľničného prepojenia len preto, lebo sa niekomu na ministerstve nepáči vízia lacnejšieho tankovania a dovoleniek na Zakarpatsku.
Toto všetko sa však nedá urobiť bez intenzívnej spolupráce s aktuálnou vládnou garnitúrou, ktorá má ideálnu príležitosť dokázať, že to s rozvojom zaostávajúcich regiónov myslí vážne, nielen na úrovni “prdvolebných sľubov”.
Väčšia angažovanosť Slovenska by pomohla poslať čím skôr do minulosti aj spomínané zdochýnajúce kone. Oživenie nemeckej ekonomiky je totiž životným záujmom Slovenska. Smola, že prídeme o časť príjmov z prepravy ruského plynu. Urobme však maximum preto, aby nás neobišli iné dopravné, či priemyselné tepny.
“Plán B” totiž už nie je ani zďaleka taký ružový.
Zdochýnanie sa totiž časom môže zmeniť na agóniu a tá v minulosti vždy otvárala brány gangstrom v úlohe lídrov veľmocí. Ešte žijú tí, ktorí si pamätajú, k čomu to viedlo a aké boli dôsledky pre malé krajiny v strede Európy.
