Žijeme vo vojnovom stave. V podstate sme takto žili už skoro desaťročie, keďže v dnešnej dobe šírenie dezinformácií a kybernetické útoky sú dôležitou súčasťou moderných konfliktov. Ale od minulého štvrtka sme v riadnej vojne my všetci, nielen Ukrajinci.
Ja osobne mám blízky vzťah k Ukrajine, nie len pretože môj rodičovsky dom je len necelých 70 km od ukrajinskej hranice. Na Ukrajine vyrastala moja babka. Stále tam máme príbuzných, veľa kamarátov a v detstve som dokonca aj navštevoval ukrajinskú školu v USA. To čo sa teraz deje mi po nociach berie spánok a prerušilo to normálny chod môjho života.
Teší ma, ako to zomklo našu spoločnosť, s akou vervou sa pustili dobrovoľníci do pomáhania ukrajinským utečencom. Verím, že tí čo boli zmanipulovaní do falošnej naratívy, kde NATO je agresor, tí stále tomu budú veriť a po vytriezvení zo šoku budú ďalej konzumovať dennú dávku hnevu na sociálnych sieťach a dezinformátori budú ďalej šíriť svoje správy. Rád by som sa mýlil.
Tento článok nie je len o mojich pocitoch o tejto strašnej vojne, ale najmä o tom, akú rolu v ňom môže hrať krajina, v ktorej žijem - Čina.
Ako to vidia bežní Číňania?
Podľa nedávneho článku v New York Times, väčšina čínskych užívateľov sociálnych sietí mala pozitívne ohlasy po vypuknutí vojny. Jedni ho nazvali „Putin Veľký,“ iní zase „najlepší stratég tohto storočia“. Niekoľko hodín po začatí invázie čínska ambasáda v Kyjeve radila svojim spoluobčanom na Ukrajine, ktorých malo byť okolo 6000, aby pre svoju bezpečnosť na svojich vozidlách jasne vystavovali čínsku vlajku (najskôr asi ruským okupantom, od ktorých očakávali bleskový postup). Hneď na to začal trend #theChinesewillprotectyou, odkaz na béčkový čínsky akčný film, Wolf Warrior 2, kde jeden Číňan vystrieľa celú armádu Amerikánov. O dva dni neskôr, keď vyšlo najavo, že Ukrajina bravúrne vzdoruje ruskej invázii, čínska ambasáda úplne otočila a radila ľudom, aby kryli svoju identitu. Nemuseli sa obávať. Ukrajinci boli príliš zaneprázdnení, aby si všímali čínskych trollov.
Samozrejme, takéto reakcie nepredstavujú všetkých Číňanov. Jeden blog s názvom „všetci, ktorí sa radujú vojne, sú idioti“ sa dostal veľkej pozornosti, kým nebol vymazaný. Ďalší ľudia zase komentovali, že ak „malý rúžový“ (posmešný termín pre nacionalistických štváčov) tak veľmi fandia Putinovi, môžu rovno narukovať.
Treba dodať, že v Číne je internet pod prísnou kontrolou. To neznamená len cenzúra, ale aj takzvaná „wumao dang“ – 50 centová armáda. To je armáda trollov údajne platená 0.50 RMB za jeden priložený komentár, ktorá zavádza internetové diskusie a vytvára dojem verejného konsenzu. Jedna štúdia z Harvardu odhaduje, že v roku 2017 táto armáda trollov vyfabrikovala 488 miliónov komentárov na čínskom internete. Dnes to bude určite viac. Tá armáda trollov neútočí len na čínsky internet. Stačí si pozrieť populárne videá, ktoré sú kritické voči čínskemu režimu. Na ďaleko menšej úrovni to funguje aj u nás. Hocikto si môže kúpiť lajky a pozretia na takzvaných „click farmách“, tak podobne sa obchoduje tiež aj s komentármi. Ale v Číne je ten problém ďaleko väčší , tým že to je totalitný režim.
Potom sú tu bežní ľudia, ktorí politiku jednoducho nepreberajú. Pre nich je tento konflikt ďaleký. Ja napríklad z osobných kontaktov nepoznám nikoho, kto by fandil Putinovi. Tomu aj nasvedčuje finančná pomoc, ktorú Ukrajina dostala od ľudí z rôznych krajín sveta. Čína bola jedna spomedzi najvýznamnejších. Za posledné dni ruská invázia, ktorú čínske média nazývajú „Rusko-ukrajinský konflikt“, nedostáva veľa priestoru. Je možné, že krvavosť toho konfliktu by mohla preklopiť verejnú mienku v neprospech čínskeho najväčšieho spojenca, a tak pre istotu média od tejto témy odvádzajú pozornosť.
Čínske záujmy na Ukrajine
Čína má v Ukrajine svoje záujmy. Týkajú sa najmä surovín pre jej potravinársky priemysel. Ešte pred Euromajdanom za vlády Janukoviča Čína plánovala investovať veľké peniaze do ukrajinskej pôdy. Išlo o dosť bizarnú dohodu, v ktorej by Čína najímala ukrajinskú pôdu na dobu 50 rokov.
Dnes, 30% kukurice dovezenej do Činy má ukrajinský pôvod. Čína zainvestovala do Ukrajiny k roku 2020 vyše 220 miliónov USD, a tak pomohla vybudovať rôzne projekty infraštruktúry ako napríklad terminál pre obilie v Mikolajivskom prístave.
Ďalej tu máme Rusko - najbližší partner Činy. Pri príležitosti zahájenia olympijských hier Rusko a Čína vyrukovali s oficiálnym dokumentom ohlasujúci hĺbku ich partnerstva, ktoré „nemá konca“. V spoločnom vyhlásení sa obe strany ostro vyhradili proti NATO a pričlenení krajín bývalého východného bloku k tejto organizácii. Podľa západnej rozviedky Čína naliehala na Rusko, aby odložili inváziu po skončení olympiády. Poslúchli a nezopakovali tak kus nedávnej histórie, keď počas iných olympijských hier (2008), zhodou okolností tiež v Číne, ruské vojská napadli Gruzínsko. Vtedy to dosť nahnevalo niektorých predstaviteľov Číny. Teraz si Rusko jednoducho nedovolilo poštvať prakticky svojho jediného strategického partnera.
Čo môžeme od Činy očakávať?
Ak sú informácie západnej rozviedky pravdivé, tak potom Čína nebola veľmi šokovaná Putinovým rozhodnutím. Rýchle podmanenie Ukrajiny Ruskom by priblížilo Činu k jej väčším strategickým cieľom mať otázku potravinovej bezpečnosti vyriešenú. V prípade budúcich stretov so západom, by tak mohli počítať so surovinami z Ruska a ním podmanenou Ukrajinou.
Scenár rýchlej vojny sa nenaplnil a už teraz má nepriaznivý vplyv na ceny a dostupnosť obilnín. To bude mať vplyv hlavne na menšie krajiny závislé od importu, ako napríklad Egypt. Teraz je potrebné pre Činu balansovať na hrane. Čína už prikázala dvom štátnym poisťovacím firmám, aby vyhotovili analýzu rizika svojich portfólií vystavené ruským a bieloruským trhom.
Zatiaľ čo finančníci v Pekingu vypočítavajú riziko, ich lídri robia to isté. Kde sú pomyselné červené línie západného sveta, ako ďaleko je západ ochotný ísť, aby bránil svoje hodnoty? Jedna vec je ale istá. Čím dlhšie sa tento konflikt bude tiahnuť, tým väčší bude dopad na globálnu potravinovú bezpečnosť. Aj preto čínsky minister zahraničných vecí, Wang Yi, včera poslal výzvu všetkým stranám, vrátane USA, NATO a EU, aby si spolu sadli a vyriešili tento spor. Každým dňom úspešného vzdorovania Ukrajiny a rastúceho tlaku zo západu rastie aj nervozita v Pekingu. Je viac než pravdepodobne, že signály na ukončenie ruskej invázie sa preto z Pekingu budú stupňovať.
