Pracovný obed.

V stredu som absolvoval jeden veľmi príjemný obed na 4th street v San Franciscu. Využijúc prestávku v programe konferencie sme sa s kolegom rozhodli pohľadať nejakú blízku príežitosť na rýchly obed. Rýchly nie v zmysle fastfood-u, proste niečo nenáročné a príjemné. A práve na spomenutej ulici nás oslovila rožná reštaurácia, ktorá cez svoje veľké výkladné okná ponúkala čisto prestreté stoly a zároveň pomerne málo hostí. Optimisticky sme teda vošli dnu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prvý dojem mierne skazil fakt, že hneď za dverami nás zastavil čašník a požiadal nás aby sme počkali, kým nás Host usadí. No tak sme čakali, leže Host-a nikde, štvť minúty, pol… Aj som sa začal trochu hnevať na koordináciu, respektíve nekooridnáciu tých asi desiatich čašníkov ktorí tam pobehovali, ale nakoniec sme sa dočkali. Náš host sa objavil a ospravedlnil sa za čakanie. Jeho vysvetlenie ma pobavilo aj prekvapilo zároveň. Tá reštaurácia slúžila ako výukové stredisko pre budúcich čašníkov. Tak, doteraz som žil v presvedčení že jediné výukové stredisko reštauračných služieb je na Hviezdoslavovej ulici v Trenčíne. Mýlil som sa. V úplnom centre San Francisca ho majú tiež. Ale prekvapenie dňa ma ešte len čakalo. Bola ním slečna, ktorú nám ten čašník pridelil ako obsluhu pri stole. Nebola nijak zvlášť pekná, taký tuctový typ, ktorý by ste si niekde v AuParku alebo na Kamennom námestí ani nevšimli. V Bratislave by ste si ju nevšimli. A pravdepodobne ani v Prahe, Michalovciach, či Vrútkach. Lenže v reštaurácii na 4th street v San Franciscu to bolo niečo iné. Bola biela.V reštauračných zariadeniach v štátoch sa človek s bielym čašníkom moc nestretne. Mám taký dojem, že táto profesia je akosi predurčená portorikáncom, aziatom a černochom. No neviem, možno som doteraz len na bieleho čašníka nemal šťastie. Akokoľvek to je, táto slečna ma farbou svojej pleti prekvapila. Pochopil som keď prišla k nám a prehovorila, začala nám veľmi nemotorne, ale zároveň akosi príjemne ponúkať menu dňa. Ona to nebola američanka, ba čo viac, evidentne mala slovanské korene. Angličtina nič moc, ale úsmevov na rozdávanie. Usmievala sa na nás pri výbere jedla, pri jeho donáške, a vždy keď som sa na ňu pozrel ako postáva kúsok od nášho stola keď sme zrovna nič nepotrebovali doplniť na tanieroch, alebo doliať. Keď prišla s účtom, nevydržal som to a povedal jej že sme tu s kolegom diskutovali o jej pôvode a zhodli sme sa že určite nemôže byť američanka. Zasmiala sa a prezradila že je ruska. Nie že by bola taká rarita stretnúť rusa v štátoch, ale táto situácia pôsobila skoro rodinne. Asi kvôli tým jej úsmevom. Samozrejme sa spýtala aj na náš pôvod – možno len zo zdvorilosti – ale mal som dojem že aj ju potešilo že sme zo Slovenska. Na potvrdení z kreditky som našiel azbukou napísané “Spasibo” a smajlíka. Veľmi kostrbato som jej teda na ten istý účet pripísal “Požalsta” a nechal slušné sprepitné. Posledný úsmev mi darovala ešte pri dverách. Pre zvyšok dňa mi táto ruská slečna dokonale dobila batérie svojim optimistickým pohľadom na svet okolo nej, nádejou na americký sen a čo ja viem čím ešte. Ak budete mať cestu do Frisca, zastavte sa tam. Pracovný

Vlado Mlynarcik

Vlado Mlynarcik

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nemôžem si pomôcť, ale keď mám napísať krátke info o tom kto som, jediné čo mi svieti v hlave je spomienka na hodiny slovenčiny na gymnáziu s témou "môj životopis". A začať info o sebe predstavením sa a uvedením veku mi príde trochu klišoidné. Tak uvidím, snáď to neskôr zmením :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu