Keďže na to nemá žiadne lehoty, tak nikoho nevymenuje. Pre istotu. Aby sa zrejme neunáhlil. Načo aj? Však ten zastupujúci spolu s pôvodným prokurátorom to tam vedú znamenite, profesionálne a toho generálneho tam nepotrebujú. Stačia nám tí, čo sú už rokmi preverení, povedzme z bujarých osláv zakladajúceho spolku Justičného Oskara v bare Bonana v Rajeckých Tepliciach, kde sa minimálne ten teraz zastupujúci dobre bavil na úkor obetí devínskeho masakru. Možno zábavné, no ako pre koho...
Nový prokurátor by nám len zbytočne rozjatril staré rany a rozoberal kauzy, ktoré už raz boli šuchnuté pod koberec alebo radšej do trezoru. Rozprávka, menom parlamentná demokracia, sa končí, pretože kompetencie parlamentu si už evidentne dávnejšie uzurpoval náš všeľudový prezident a to najsvedomitejšie, ako sa len dalo.
Ak náš parlament schválil do úradu niekoho zo svojich nominantov a je s tým spokojný, je to jeho problém. Prezident si myslí niečo iné. Sám spochybnil voľbu prokurátora tým, že vyhlásil, že počká na konečný nález Ústavného súdu, či hlasovanie nebolo náhodou zmanipulované a až potom ho vymenuje. Napriek tomu, že Ústavný súd žiadne pochybenie nenašiel, nevymenoval ho doteraz. A tak tu máme právne vákuum a chaos, aký sme tu ešte v zákonoch nemali. Prezident SR nemá na vymenovanie generálneho prokurátora jednoducho čas a už vôbec mu to neprikazuje žiadny zákon. Ani náhodou. Aspoň nie v „pozemsky" chápanom termíne.
Tak si vykladá slovenské paragrafy náš najvyšší štátnik, ktorý má právnické vzdelanie, no aj povestný status ešte z Mečiarovej vlády. On sám nevie a netuší o svojich povinnostiach, lebo nemá tam predpísané žiadne konkrétne dátumy, či termíny, ktoré by ho zaväzovali, nedajbože, k menovaniu generálneho prokurátora do svojej funkcie.
Akosi sa mi preto vnucuje myšlienka, či boli doteraz niektoré jeho štátnické akty tiež bez konkrétnych lehôt v poriadku? Či nebolo snáď len jeho dobrou vôľou, keď menoval do svojich úradov funkcionárov iba na základe vlastnej činorodosti, hoci, chudák, nemusel?
A vykonával to, ako by nám určite potvrdil, nad rámec svojich ústavných povinností, bez termínov, predpisov, napríklad možno aj v čase čerpania svojej dovolenky a bezodplatne. Jeho tvrdenie o tom, že nemá určenú lehotu na menovanie je preto len ďalším logickým vyústením jeho myšlienkových pochodov, ktoré zvádzajú k oprávnenému predpokladu, samozrejme právnickému, že tak neplánuje urobiť vôbec, teda nikdy a že menovanie a výsledok parlamentného hlasovania odloží na neurčito, ad acta. A legálne.
Je predsa hlava štátu, má toho veľa a navyše, načo strácať čas s nejakým právoplatne zvoleným prokurátorom, ktorý iba čaká na funkciu a mimochodom, nepáči sa ani strane, ktorá prezidenta do úradu pretlačila.
Natíska sa otázka, potrebujeme tak nutne povedzme aj šéfa Najvyššieho súdu, či iných predstaviteľov inštitúcií, ktorých vymenúva prezident? Bez ohľadu na to, či ho zastáva niekoľkonásobne „milovaný" a aj niekoľkonásobne disciplinárne stíhaný Štefan Harabín či niekto iný? Pretože, ak nevadí, že daný „rezort" nevedie ten, ktorý poverenie od parlamentu má, ale iba nejaký „zástupcov zástupca", tak určite sa môžeme povzniesť aj nad väčšie absurdity života.
Je smiešne hovoriť o tom, ako sa môže dovolať svojich práv bežný občan, keď si ani parlament nemôže vymôcť tie svoje. Existuje totiž dosť dôvodov pre tých, ktorí z neprítomnosti generálneho prokurátora profitujú a robia všetko preto, aby tam nebol až do konca akéhokoľvek volebného obdobia. A myslím si, že to nebudú len ľudia, ktorí sa v uniknutých zoznamoch mafiánov nenašli.
