Vyjadrujem sa k témam, ktoré ma zaujímajú a ktoré majú často hlbší dosah než povedzme vplyv zlého počasia na pestovanie marhúľ, aj keď aj to je možno pre niekoho vážna a strategická téma....:-) Nemám rád pretvárku a preto budem rád, keď tak budete brať aj moje príspevky... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Kvóty nie sú riešením a nikdy nepodľahneme bruselskému diktátu! Tvrdí jeden chlapík, ktorý sa donedávna ešte zatajoval pred poštárkou, aby mu nedoručila zásielku od súdu. Tak veľmi sa bál odhalenia pravdy.
Po tom, čo nám agentúry zverejnili najnovšie prieskumy verejnej mienky o preferenciách jednotlivých strán už môžeme povedať, že Procházka nie je Fico. Aj keď predseda Siete možno dúfal, že mu blamáž s financovaním strany všetci odpustia ako Gašparovičovi jeho brepty a prejde mu to ako nášmu premiérovi, nastalo sklamanie. Nestalo sa tak.
Bitka o Ukrajinu nekončí. Aj keď by sa človek nazdával, že dve rozsvárené strany sa po nedávnej leteckej tragédii spamätajú, zdá sa, že to ešte stále nebude konečný účet. Nie je dôvod na akékoľvek zmierenie, odpustenie si, či odloženie zbraní. Vojnový stav trvá ďalej a obe bojachtivé strany sa len navzájom hlasnejšie obviňujú, kto poslal 298 pasažierov letu MH-17 na onen svet. Veď dôvod na to nemal predsa nikto z nich, alebo nie?
Rado Procházka je sympatický a vzdelaný politik. Je momentálne jedinou nádejou pre našu pravicovú scénu, aby zjednotil voličov pod spoločnou vlajkou a vytvoril tak nekompromisnú protiváhu jednej vládnucej strane. Nielen politicky, ale aj morálne. Svoju latku si ako politik nastavil tak vysoko, že na ňu mnohí ani nedovidia, žiaľ, o čo horšie, ako sa ukazuje, ani on sám.
K tomuto záveru som dospel, keď som si prečítal odôvodnenie k nevymenovaniu JUDr. Jozefa Čentéša, ktoré pôsobí ako účelová zmes klamstiev a vyfabrikovaných nezmyslov. Môžeme mať subjektívny názor, ale hodnotenie kandidáta podľa toho, či sa páči niektorým novinárom, či podsúvanie viny, že mal odmietnuť tajnú voľbu, mimochodom zrejme v prospech Trnku, ak chcel ostať bez úhony, sa mi zdá hodné jedine mozgového trustu prezidentskej kancelárie.
„Kocky sú už hodené". Tento nie príliš lichotivý výrok metropolitu Rímskokatolíckej cirkvi padol ešte v máji 2012 ako odpoveď na otázku Róberta Bezáka, ktorý sa naňho obrátil s tým, či by mu mohol pomôcť alebo poradiť v zložitej situácii. Symbolizuje aj čudnú cirkevnú hru, ktorú najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi rozohrali voči jednému z jej neposlušných členov. Či už bol Mons. Stanislav Zvolenský prorokom alebo mal iba čerstvé informácie z prameňa, zdá sa byť jednou zo šedých eminencií stojacich v pozadí veľkého dejstva.
Slovenskí poslanci veľkou väčšinou schválili mocný pamflet, ktorý Slovákov posiela medzi nesvojprávne krajiny, ktoré sa majú skladať na blahobyt tých druhých. Áno, drahí nevoľníci, viem, nemali sme veľmi na výber. Je to jediná správna voľba a teraz hneď na prvýkrát. Grécke aj španielske banky Vám sú už teraz vďačné. Či vari nie?
Predvolebný boj je rozhodne doteraz najšpinavším kabaretom vystúpení našich politikov vo svojej histórii, aký Slovensko kedy malo. Strany plné goríl bojujú o záchranu tak urputne, ako sa len dá. Niektorí hráči v zákulisí sa rozhodli vrátiť úder, ktorý dostali a očierniť nemilosrdne najmä tých, ktorí idú gorilám tvrdo po krku. Výsledok nám dajú voľby, ktoré nám ukážu aj pravú tvár slovenského voliča, ktorí v blaženom opare predvolebných sľubov si možno vyberie grécku cestu.
Som rád, že protesty proti gorilám naberajú na intenzite. Hlasy proti slovenským zlodejom v politike sa ozývajú z tisícov hrdiel aj napriek treskúcim mrazom v uliciach, pričom sympatie a podporu im vyjadruje aj časť nadšencov zo zahraničia. Niektorí politici radšej vystrašene čušia a pre istotu sa nepúšťajú do slovných prestreliek, iní sa naopak pustili do náročného boja spochybniť všetko, čo sa dá, či už vízie alebo motivácie organizátorov protestov alebo spis Gorila samotný. Zvíťazí v marcových voľbách opäť niektorá z našich goríl, aby dokončila rozbehnuté kšefty?
Je až dojemné s akou vervou sa politici, ktorí sa cítia spisom Gorila ohrození, snažia vyrobiť sami sebe alibi. Ak by aj orgány činné v trestnom konaní k niečomu prevratnému dospeli, bude to vždy iba účelová alebo politická hra. Ten politický vplyv je zreteľný, ale skôr v prípadoch, keď sa trestné konanie bezdôvodne zastaví, či ani nezačne, než by tomu bolo opačne. Inak by sme o nejakom pristihnutom politikovi, ktorému sa jeho biznis aktivity, nedajbože, neprepiekli alebo inak znehodnotili, museli niečo vedieť.
Tak a je to vonku. Korupcia v našom štáte sa len tak nezastaví. Ak ešte niekto pochyboval, že ministra obrany a celé Vojenské obranné spravodajstvo odstavili mocnejší v tejto hre, zvanej lukratívny biznis za štátne, teraz to už má de facto potvrdené. Zrejme z kuloárov SIS a jej akcie s názvom Gorila unikli cenné prepisy na verejnosť a zdá sa, že Gorila niekoho značne vystrašila. Dozvedáme sa z nich o korupcii nie tak dávno minulej ako aj o sumách, ktoré sú potrebné na zaplatenie pažravosti verejných činiteľov, teda konkrétnych ministrov. Spomínajú sa tu čudné kauzy spred niekoľkých rokov, "piťovci" či výberové konania s vopred známym víťazom. A provízie, ktoré sa šplhali do rádovo miliárd korún.
Stratili sme už veľa času a rútime sa do ekonomickej priepasti. Euroval ostane, napriek veľkým nádejam, iba politickým omylom a nevyužitou príležitosťou, kde za vyhodené peniaze sa nikto nikdy nebude nikomu zodpovedať, nikto z politikov nepovie „ľutujem" a ako vždy sa bude omieľať mantra o jeho zázračných účinkoch na ekonomiku EÚ, ktorá nás zachránila pred najhorším. Hoci sme preň obetovali vládu, neuverili mu ani trhy, ani komunisti v Číne, čo už je naozaj povážlivý faktor. Napriek tomu, mnohí z jeho budovateľov, sediacich aj u nás v parlamente, sa zachraňujú tvrdením, že jeho čas ešte len príde. Lepšie riešenie ako trvalý euroval údajne ešte nikto na svete nevymyslel a už zrejme ani nevymyslí. Mimochodom, spomeňme si, že aj za konceptom Titanicu stáli odborníci.
Lekári nám už doštrajkovali a poučili nás o tom, že vydierať sa oplatí. Keď už pre nič iné, tak pre rešpekt, ktorý si získali pred pacientom na lôžku. Ten odteraz nebude vedieť, či im má dať úplatok za to, že ho kvalitnejšie a rýchlejšie ošetria alebo za to, že chvalabohu prišli do práce, ktorá je ich poslaním. Teda, ak pripustíme, že im to zvýšenie platov naozaj nebolo dostatočnou satisfakciou a korupcia v zdravotníctve "zázračne" nevymizla. Ešte šťastie, že nám pomohli naši „okupanti" z Čiech.
Je neuveriteľné, že ešte stále nemáme generálneho prokurátora. Alebo vari áno? Ešte pred pol rokom pomerne dosť traumatizovalo celú verejnosť hľadanie, či skôr hašterivé volenie nového prokurátora. Parlament nakoniec úspešne odvolil, no nikoho už teraz nezaujíma to, či ten rozbehnutý kolos menom prokuratúra niekto kormidluje, keď nemá svoju hlavu. A najmenej to trápi prezidenta SR, ktorý by ju mal, len tak mimochodom, menovať do funkcie.
Na túto tému som pôvodne nechcel písať nič. Klasický štrajk, klasické argumenty, kto koho vydiera, veď kto z nás by nebol právom rozhorčený, ak sa krivdí už aj lekárom a zdravotníkom? Každý z nás dobre vie, že práca lekárov je potrebná, no nie až tak dobre zaplatená. Aj keby sa pridalo niektorým kvalitným lekárom tisíc eur k mesačnej výplate, tak by to niekedy nevyjadrovalo zodpovednosť a kvalitu ich práce. Napriek tomu som presvedčený o tom, že by podstatná časť nespokojných lekárov mala odísť do zabudnutia a už viac nenastúpiť späť na svoje pracovisko.
Len nedávno som písal o tom, že najmä opoziční politici sa snažili z Galkovho prípadu vyfabrikovať škandál storočia, aký tu nebol hádam od nežnej revolúcie. Z exministra obrany sa mal stať najväčší babrák a špión na území Slovenska, tak to bolo dopredu pripravené a takmer im to aj vyšlo. Dôvod bol len ten, že si niekedy až príliš zodpovedne a poctivo konal prácu, v ktorej dominovalo odhaľovanie skrytej korupcie na Ministerstve obrany SR. Odhalenie, kto je režisérom celej hry, však bolo pomerne rýchle a pre niekoho aj prekvapujúce.
Naozaj je tragické, čo sa už deje v tomto štáte. Najnovšie odhalenie nám predstavilo v úplnej nahote spôsob a špinavú formu predvolebného boja, ktorý sa už začal a to naozaj bombasticky. Je evidentné, že sa bude viesť predovšetkým zo strany starých a skúsených harcovníkov v politike. Únik informácií z Vojenského obranného spravodajstva MO SR nie je až taká banalita. Ak sa to však spojí s novinármi a slobodou tlače vyznieva to už o poznanie zaujímavejšie aj na nejaké tie politické rošády.
Viete, aký je hlavný rozdiel medzi Sulíkom a Miklošom? Žiadny. Sulík hovorí len to, čo si Mikloš myslí. Táto anekdota by bola iba neškodným fórom, keby vo svojej podstate nevystihovala tú podstatu, kde sú dvaja pravicoví rivali v súboji a predbiehajú sa v tom, kto získa viac voličov na svoju stranu. A pritom pravda je tak prostá, milí voliči.
Všetko zlé je na niečo dobré, radí nám známe slovenské porekadlo a evidentne je to tak. Keby nenastala kríza a nepadla aj celá vláda ako domček z piesku, asi by sme sa nedozvedeli o niektorých zákulisných metódach moci. Nedozvedeli by sme sa nič o tom ako Slovensko na poslednú chvíľu zachránilo Európu od najväčšej pohromy a ani o tom, kto je väčší vlastenec a Európan v jednom, a nakoniec ani niektoré zaujímavosti o našich volených zástupcoch, ktorí sú nesmierne elastickí najmä v rovine ich morálnych a mentálnych postojov. Alebo že je populistické upozorňovať na zvyšovanie príjmov poslancov v čase krízy.
