Podľa všetkých informácií z médií už vieme, že za celým sprisahaním a špehovaním novinárov stojí jedna a tá istá osoba, dnes už exminister obrany Ľubomír Galko. Ak o tom, čo sa deje v jeho rezorte sám vedel a nič neurobil, nie je to dobrá správa pre Slovensko, ak o tom nemal ani potuchy je to ešte oveľa horšie. Napriek tomu, jeho najväčšou chybou bolo, že pri čistení Augiášovho chlieva nesprávne odhadol silu zažranej špiny korupcie a tá ho tentoraz definitívne spláchla z ministerského kresla. Odpočúvanie novinárov tu bolo aj v minulosti a spájalo sa tiež s pozičnými hrami o moc. Informáciám, ktoré prenikli na verejnosť odmietali uveriť nielen koaliční partneri z SDKÚ, KDH, či Mostu, ale aj opozičný Smer, no ani v zlomku sekundy nepochybovali, že je to škandál storočia, aký tu ešte nebol. Od Mečiarových čias počnúc a dejinami sveta končiac. Po čase bolo konečne počuť aj Róberta Fica na tlačovke, ktorý si opäť vytiahol svoj sedliacky slovník, tak blízky svojej krvnej voličskej skupine a analyticky zhodnotil celú situáciu slovami o Galkových dlhých ušiach, ktoré má z odpočúvania a že by mal skončiť v base za to všetko, čo od začiatku na ministerstve urobil,. Pritom doteraz nikto nepotvrdil, či bolo odpočúvanie so súhlasom sudcu, čiže aj v demokratickom štáte úplne legálne alebo nie. Naproti tomu, utajený zdroj Smeru z ministerstva obrany, ktorý možno aj prepisy nahrávok vyhotovil, už vedel, že Galko informácie z odpočúvania „miloval". Nuž, dodajme len, že odpočúvanie zrejme miloval aj ten, kto nahral hlas podobný svojmu predsedovi, ktorý vlastnou hlavou zháňal milióny v súmračnej zóne. To sa však akosi zakonzervovalo na prokuratúre podobne ako tie peniaze v paralelnej finančnej štruktúre strany. Iste, kto by si už na to spomenul, keď to bolo tak dávno a dnes sú už vzťahy postavené na úplne inej báze. Kto by už reflektoval aj na sledovanie ministra Galka počas služobnej jazdy, ktorá bola zverejnená bývalým ministrom vnútra Róbertom Kaliňákom ako klasické CD od svedomitého občana, ktorý si plní svoju občiansku povinnosť a rád natáča autá ústavných činiteľov v nadštandardnej rýchlosti. Nehovoriac o tom, že už prachom zapadli aj súdy, v ktorých naši citliví ústavní činitelia žalovali redaktorov za milióny na cti, keď napísali kritický článok, pričom svoju moc si dokazovali odsúhlasením zákonov na hranici ústavnosti, ktoré mali obmedziť vplyv novinárskej obce na vytváranie nových káuz. Teraz je to už jedno, predvolebný hon na čarodejnice explodoval a premiérka Radičová sa tomu nevyhla a tak sa odvážne pustila do odvolávania ďalšieho neposlušného člena tej strany, ktorá nebezpečne uberá percentá SDKÚ. Po odstrelenom Sulíkovi tak prichádza rad na neopatrného Galka, ktorý pichol do osieho hniezda. Meno odpočúvaného herca Miša Gučíka sa totiž spája nielen s mediálnou sférou, ale napodiv aj s vyšetrovaním ekonomickej kriminality. Z minulosti sú známe jeho väzby na HZDS, keď organizoval aj ich predvolebnú kampaň. Somárske uši síce medzitým poriadne narástli aj predsedovi Ficovi, keď vysvitlo, že tá istá novinárka z Pravdy bola odpočúvaná aj za jeho vlády ministrom obrany Kašickým. To mu však nebránilo, aby si vo vhodnej chvíli kopol do človeka, čo mu zarazil kšefty v rezorte obrany. Najsmutnejším faktom ostáva len to, že opäť túto neslávnu rolu likvidátorky zverili kompetentní do rúk Radičovej. Tá potvrdila úlohu usilovnej a pohotovo reagujúcej bábky v tomto tragikomickom výstupe, pripomínajúcom hon na čarodejnice. Takže nakoniec Galko, ktorý sám ohlásil, že odstúpi, ak sa ukáže akékoľvek nelegálne odpočúvanie z jeho strany, transparentne a bez dôkazov bol odvolaný. Aký to nevídaný jav a paradox po pôrode, čo prežila pri afére šéfa Daňového riaditeľstva, ktorého si vzal za dobré správanie k sebe minister financií ako poradcu. Veď tu si sama priznala svoju absolútnu neschopnosť a nemohúcnosť z pozície premérky zakročiť proti štandardom morálky vlastnej strany, ktoré sa prejavili pri presadzovaní úzko straníckych záujmov niektorých osôb, hoci ako tvrdila je dodnes presvedčená o svojej pravde.
Veľa sa toho ešte dozvieme, čo na seba povedia aj bývalí koaliční partneri do marca 2012, ale tvrdenie Radičovej, že legálne odposluchy schválené sudcom sú nebotyčným škandálom preto, lebo sa týkajú práve novinárov sú zrejme len ďalším pozoruhodným breptom, rovnako nedomysleným, ako bola jej nedávna výzva na utlmenie a prehodnotenie celej jadrovej energetiky na Slovensku po vzore Nemecka a Merkelovej.
