A keďže nás v škole učili, že z každej situácie si máme vziať ponaučenie, nedá mi, aby som si nejaké to ponaučenie neodniesol. Napríklad aj také, že najväčšou prehrou Slovenska je povalenie reformnej vlády a oživenie Fica zo záhrobia, ktorý je na počudovanie stále najväčšou hrozbou, aká na svete existuje, ale v prípade, že všetko oľutuje, dala by sa s ním vytvoriť jedna úžasne stabilná a perfektná vláda, aká tu ešte nebola, naprieč celým spektrom ako s nikým iným. Má totiž správny proeurópsky rozmer a v prípade vhodnej konštelácie vie garantovať vlastnou hlavou aj zázraky do 3 dní. Ako tie eurofondy neuveriteľne zbližujú a najmä teraz pred Vianocami, že?
Takisto sme zistili, ako sme my, Slováci, síce na jednej strane veľmi pohostinný národ, ale tak kruto nevďační. Zjavne nám chýba kus solidarity k bohatším susedom, predovšetkým tým, ktorí sa ocitli v rozbabranej kaši presolenej ekonomiky a čo je ešte horšie, nemáme žiadny súcit ani so zadĺženými bankami, od ktorých sme tak závislí, či už sú nemecké alebo portugalské. Zrejme za to môže nešťastný Jánošík, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Nevedno, prečo nie opačne, pretože aj tento typ solidarity u nás existuje, či už tomu veríte alebo nie. Bohatší však v takomto prípade musia toho chudobnejšieho rozumne presvedčiť, že to takto bude preňho výhodné a nie je dôvod na odpor.
Aj keď sa Gréci do problémov zjavne dostali sami svojim rozšafným hospodárením a peniaze sa rozkotúľali aj na mŕtve duše, kde len mohli, zjavne za to nemôžu niesť zodpovednosť, aspoň z pohľadu rozhodnutia 16 členov EÚ, ktoré im schválili nedobytnú pôžičku. Teda ekonomickým termínom povedané, tzv. garancie, ktorými vraj nič neriskujeme a neprídeme ani o jeden cent. Inej cesty niet, iba že by si niekto spomenul na zásady a vylúčil nespôsobilé krajiny z EÚ, čo by znamenalo neriadený bankrot, čiže v originálnom preklade, aj čistú stratu viacerých nemeckých a francúzskych bánk a tie ako je všeobecne známe predsa skrachovať nesmú. To je ekonomické zaklínadlo, ktoré v globálnom svete nadnárodných korporácií, kde banky ovládajú trhy aj politikov, platí a akékoľvek spochybňovanie je jednoducho tabu.
A tiež sme podľa niektorých odborníkov aj neuveriteľne nezodpovední, čo hraničí až s hazardom, či národnou lotériou, že sa niekomu v únii znepáčime. Máme totiž právo prejaviť svoj názor, ale iba vtedy, pokiaľ sa zhoduje s názorom väčšiny demokratických krajín EÚ. 16 krajín EÚ sa nikdy nemôže mýliť, myslím, že to netreba zdôrazňovať. A keby predsa len, hádam si Slovensko nemyslí, že niekto je zvedavý na ich názor a bude niekoho poučovať? Kvôli tomu nás sem nevolali. Jednoducho sa zastavia eurofondy a budeme mať rýchlu eutanáziu s tým, že patríme tam, kde Albánsko s Gruzínskom dokopy. Samozrejme, automobilky okamžite odídu zo Slovenska a naša ekonomika, ktorá je prepojená najmä s Nemeckom sa zrúti najneskôr do troch dní. No možno budeme mať šťastie na reparát, takže znalci pseudoekonómie a apokalypsy v jednom ma doplnia, ale niečo v tomto duchu sa šírilo priamo z týchto kruhov Keynesových nadšencov. Síce mi to niečo silno pripomína z doby nie tak dávno minulej, ale nebudem sa hádať s presvedčenými socialistami...
Samozrejme, politici Vám veľmi radi vysvetlia, že keď si chcete povedať svoj názor, máte na to priestoru všade dosť, napríklad pri urne blížiacich sa volieb, kde im môžete zveriť svoj hlas, ale to je tak všetko, čo sa od vás očakáva. Potom už len zbytočne neotravovať ľudí okolo misy, lebo tí vedia, čo robia a nepotrebujú sa rozptyľovať.
Napriek tomu, máme s Gréckom a teraz aj Talianskom niečo spoločné. Aj u nich nezostal kameň na kameni a po premiéroch a vláde sa aj v Taliansku len tak zaprášilo, keď sa situácia na trhoch s dlhopismi zhoršila. Pripomeniem, že tu už mal na Talianov zaberať ten efekt pákového eurovalu aj s prípadnou čínskou podporou, ale akosi kde nič, tu nič. Ostal vyprázdnený po maškrtných oligarchoch v Grécku a tak nikdy ani stačiť nemôže, aj keby sa strojnásobil. Ako teda tie trhy oklamať? Nevedno. Nepomáha ani obviňovanie ratingových agentúr a podľa mňa je to aj zbytočné. V Grécku sa predsa všetci tvária, že so súčasnou krízou nemajú nič spoločné a miestna smotánka v pokoji skupuje domy severne od La Manche a všelikde inde, aby sa poistila. Možno nakoniec predsa len presadia aj to referendum a Merkelová so Šarkozym sa konečne posunú v rokovaní ďalej.
Akosi nám solidarita v praxi nefunguje, či to náhodou nebude tým, že všetci začali porušovať pravidlá hry, takže už sa len hrá o to, kto z koho. Aj naša premiérka už hovorí o dvojrýchlostnej Európe bez južných krajín ako Grécko, či Taliansko, čo je posun, pretože predtým tu bol niekto vyhlásený za kacíra pre oveľa menej revolučné postoje. Nuž, nová doba, nové témy a nové názory v tých istých hlavách. V každom prípade, Slováci a nielen oni si môžu vziať z tejto situácie to ponaučenie, ktoré som už v úvode spomínal. A to znie veľmi pragmaticky. Keď budete plytvať peniazmi a žiť si nad pomery, nebojte sa, oplatí sa to, lebo šetriť za Vás budú tí druhí. Prečo? Nuž na to sa ma radšej nepýtajte. Aj na Slovensku máme na to dosť príkladov, ale to je už na oveľa dlhšiu tému. Mnohí z tých, ktorých sociálne dávky sú vyššie ako minimálna mzda, by vedeli rozprávať, ako je to vlastne dobre s tou solidaritou a sociálnym cítením más a že to nesmie len tak skončiť...hlavne, aby trhy ostali naďalej kľudné.
