Tí v prvej chvíli nevedeli, či k nám prišli iba ako humanitárna pomoc pred následkami živelného pogromu alebo sú iba štrajkokazmi. Aspoň, že nás nenechali v štichu. Škoda, že sme ich nezavolali skôr. Odborárskeho bossa ich príchod rozladil natoľko, že si nevšimol nielen to, že okupanti neprišli k nám na tankoch, ale ani to, že zachraňujú životy pacientom, ktorých práve slovenskí lekári opustili a nechali napospas svojmu osudu. I keď na to mali spravodlivý a veľmi šľachetný dôvod - peniaze. Na Slovensku je to už raz tak. Česť výnimkám, ktorí si nezaslúžia toto hodnotenie za to, že to "odmakali" za svojich "lepkavejších" kolegov. Na ďalšie štrajky si zrejme budeme musieť ešte počkať, no pre veľký úspech hrozí, že by sa nám mohli zopakovať. Strach víťazí.
Ani v parlamente to nevyzerá ružovejšie. Poslanci sa už pripravujú na marcové voľby a tak ich aktivita značne kolíše. Najviac však klesá pri schvaľovaní zákonov, ktoré by im mali ubrať z platov, či dokonca z tučného balíka dotácie na volebnú kampaň. V tomto im chceli krídla pristrihnúť nejakí populisti s Matovičom, no ani stanovačka na námestí SNP im nepomohla k tomu, aby si Mikloš schválil svoj rozpočet za tichej podpory Fica.
Ten už si nevdojak vyberá svoju nevestu, ktorú by nerád vyplašil neuváženým krokom do prázdna. Nechce ísť s bubnom na zajace. Naopak, spoločný nepriateľ, ktorý je stelesnený do podoby exministra obrany Galka, je stále permanentným terčom viac či menej vydarených útokov. Už vieme, že odpočúval asi každého v tejto republike, kto dýcha a má zapnutý telefón v ruke. A to iba preto, aby mohol kompromitovať nevinných a obviňovať spravodlivých, ktorí sa snažia v pote tváre a nasadení života pracovať pre blaho občanov. Uhádli ste, áno, našich politikov.
A tiež novinárov. ochrancov našej demokracie, ktorí by nikdy nezapredali svoju dušu a svoju novinársku česť do cudzích služieb, či na účely nejakej špinavej politickej propagandy. Kdeže. Zrejme preto stoja nad zákonom, o čom je skalopevne presvedčená aj naša premiérka a minimálne v tomto má jasno. Legálne odpočúvať sa nemá.
Napriek tomu, dovolím si tvrdiť, ak by sa nedopatrením našiel, čo len jeden skorumpovaný živel v tomto štáte medzi našimi verejnými činiteľmi, čo pochopiteľne nikto nepredpokladá, mám pre neho dve cenné rady. Najmä po zlých skúsenostiach s tajnými službami: 1. Ak už kradnem alebo robím inú nekalú činnosť, hodnotnú pre seba, či blízku partaj, neklebetím o tom do telefónu, môžu z toho vzniknúť krátkodobé nepríjemnosti, 2. Ak kradnúť prestanem, zlepší sa mi spánok a získam viac času na prácu.
Tým nechcem nabádať ochrancov demokracie, ktorí sú presvedčení o obludnosti odpočúvania ako takého. Už niekoľkokrát mi pískalo niečo v telefóne a naozaj som mal vážny pocit, že budem musieť ako občan tohto demokratického štátu požiadať kompetentné orgány o ochranu a audit na ministerstve obrany alebo aspoň preveriť SIS. Žiaľ, neveziem sa však v žiadnom dobrom kšefte a ani terorizmus nie je moja parketa.
Ešte šťastie, že v európskom parlamente už vedia, čo nám zachráni euro. Konečne sme sa dočkali. Ak to náhodou nebude ten spásonosný euroval, čo je napodiv jedna z potenciálnych možností, ponúka sa nám ešte rozbehnutá rotačka Európskej centrálnej banky, ktorá by nám mala zachrániť krk. Veritelia a banky sú už nervóznejšie ako Mojsejová na poslednej tlačovke. Najväčšie benefity nám však určite ponúka fiškálna únia s Merkelovou a Sarkozym.
Už teraz vieme, že to bude pre nás to najlepšie, čo sú na summite schopní oni dvaja vymyslieť. Zlé štáty budú potrestané a okamžite vyhodené zo spolku priateľov eura. Aspoň také sú optimistické predstavy. Aj doteraz sa o to veľmi snažili, ale nemali k tomu vhodné páky. Dúfajme, že ich konečne objavili.
Zatiaľ si hádam stihnú aj naši chudobní priatelia, inak beznádejne živoriaci občania Grécka, ktorým požičiavame na živobytie, previesť to málo, čo im zostalo, do švajčiarskych bánk. Poučili sa a sme im za to vďační. Slovenská oligarchia to už robí dávno.
Nie som apriori odporca Spojených štátov európskych, myslím si, dokonca, že sa nájdu aj pozitívne prvky v tomto socialistickom pláne. Po zrušení práva veta nám totiž už nehrozí ďalší pád vlády pre blokovanie ostatných krajín. Kompetencie rozhodovania za nás už budú v iných, určite povolanejších rukách - byrokratov EÚ. Referendum bude zrejme tiež zakázané, veď ľudia tomu aj tak nerozumejú. Tak o čom by sa hlasovalo? Na vazalstvo k mocnejším sme odkázaní a dokonca aj naučení. Z nie tak dávnej doby minulej. Za poslušnosť a dostatočnú podlízavosť vraj budeme odmenení.
Toto nie je ani tak môj názor, ale tých, čo sa nemôžu mýliť. Je ich viac ako by si človek predstavoval, tak asi majú pravdu. Ono sa to časom poddá. Zdá sa Vám to nemožné? Väčšine poslancov v našom parlamente nie. Budú totiž opäť hlasovať a na stoloch majú banány.
