Po mesiaci strávenom v UK som bohatá o nespočetné množstvo zážitkov. Príkladom - existencia a živobytie v indickej komunite, každý deň spoznávam množstvo zaujímavých (zvláštnych či divných ľudí), krátke štúdium a žitie v Bournemouthe, veľmi veľmi krátke zotrvanie v Devone a ešte rýchlejší návrať z Devonu späť, neúspešné hľadanie si práce v BH a veľa ďalšieho.
Tento čas však neľutujem a myslím si, že ho ani nikdy ľutovať nebudem. To, že som x km vzdialená od rodiny či priateľov nevnímam tragicky, občasný homesick sa dostaví, ale vždy rýchlo pominie, keď vidím nové miesto či sa naučím nové anglické slovíčko či frázu, ktorá sa mi zíde. Žitie a práca v zahraničí je niečo čo v dnešnej dobe odporúča nejeden človek a nie nadarmo. Nové zážitky, skúsenosti, noví ľudia, nové prostredie, nové všetko. Môže Vám to zobrať veľa, avšak myslím, že na druhú stranu to môže nespočetne veľa dobrého a zaujímaveho aj priniesť. Ide o to, z akého pohľadu jednodtlivé situácie uchopíte.
Viac ako týždeň pracujem v pube, už vyššie spomenutej indickej komunite, a na početné osadenstvo mužov sa veru sťažovať nemôžem. Keďže tu nikto ako ja, cháp Slovák či človek bledšej farby pleti, nie je, nie je veru ťažké prilákať pozornosť mužov (nie, nesnažím sa o to, jednoducho sa to deje samo a ľahko). Nie raz som si pomyslela, že toto miesto je výborné na upevňovanie ženského sebavedomia, v prípade ak máte pocit, že nie je dostatočné alebo by mohlo byť vyššie. Neustála pozornosť mužov, pohľady vypovedajúce všetko aj keď nepadne ani slovo či opité vyznania lásky. Nie, o toto nestojím, nie som tu z tohto dôvodu, avšak deje sa to. Zvykla som si na to, jedným uchom dnu druhým von, avšak ešte vždy sa udeje niečo čo ma vie prekvapiť. Ako včerajšok.
Moj big boss (volajme ho takto) vedie pochybné kšefty v tunajšom bare, podniku či pube, nazvime to akokoľvek. Pochybné kšefty mysliac vybrané dievčatá sa tu stretnú za účelom zlepšenia nálady mužov (nie, nejde o sex). O čo ide je iba tanec, polonahý, hudba, alkohol, jedlo - jednoducho zábava. Ok, toto sa tu deje pravidelne, zvykám si. Jedna strana jeho pochybných kšeftov. Tá druhá? Vodiť svojich kamarátov do pubu za účelom ukázania ich nových pracovníčok - tj napríklad aj mňa? "Kristína, si dobré dievča, som s tebou veľmi spokojný, tuto môj kamarát xy by ti chcel pomôcť, keď budeš hocičo potrebovať. Chcel by ťa pozvať na večeru."
Jasné ako facka, však?
Ja vo všetkej početnosti a slušnosti som sa milo usmiala, poďakovala a pracovala ďalej. Číslo neznámemu sa dávať nemá, viem, avšak moja naivita a sprostosť sa raz za čas prejaví a preváži aj zdravý rozum. Kamarát odišiel neskôr do kuchyne, zavolal si ma, stál tam, vysmiaty, pripravený pozvať ma na obed, večeru, čokoľvek. Nie, ďakujem, nemôžem, nemám čas....Nie, nie, nie. Jeho reakcia na moje nie? Hug me. Nie, nie. ..odchádzam....Zhnusená pokračujem ďalej v práci, keď si ma v tom big boss zavolá a milo mi vraví: Kristína, kedy máš čas. Máš čas zajtra? Tuto xy ťa pozýva von. Nie, Nemyslím si, že to je dobrý nápad. Odchádzam...Odchádzajú tiež.
Čas dať vedieť môjmu ďalšiemu šéfovi, trochu menšiemu ako je big boss, ale predsa len je to šéf, o danej situácii. He is an asshole, call me when you need help, I will come!!
Druhý deň príde môj big šéf tváriac sa, však sa nič nestalo, ja som o ničom nevedel, ak ti povedal niečo zlé, neslušné, ak bol drzý, povedz mi, ja sa s ním porozprávam. Mám toho dosť! Určité množstvo naivity a hlúposti znesiem, avšak... Aha, tuto je môj kamarát so svojimi dvoma dcérami - v tvojom veku. Chcel byť len milý.
Take a rest. Come on! Really?
You must be strong, don´t show him your weakness. No, never ever!!!
