Myslím, že sa mám s Vami o čo deliť. Mám polovicu života za sebou, vychovávam dvoch synov (ešte stále aj toho dospelého), stretávam sa so stovkami ľudí. Už som v živote všeličo preskákala. Veľa, veľa pekného. Ale aj mnoho chýb, omylov, faciek a kopancov od života. Sú to práve tie momenty, ktoré nás posúvajú ďalej a dovoľujú nám učiť sa a zbierať životnú múdrosť. Naučila som sa, že každá minca má dve strany. Nič nie je iba čierne, alebo iba biele. Môj náhľad na mnohé veci sa rokmi zmenil. Naučila som sa tolerancii. Naučila som sa hľadať vo všetkom a v každom najskôr to dobré. Aj keď to niekto nazýva naivitou. Mohla by som povedať, že môj život nie je prechádzka ružovou záhradou. Ale ja ho práve tak chcem vidieť! Vážim si to, čo mám. Nebrblem pre to, čo nemám a nezávidím to iným ľuďom. Nie vždy sa mi to všetko podarí, ale snažím sa.Zrejme sme my, ľudia, tak odlišní, ako sú odlišné reakcie v diskusiách. Niektorí hľadajú hlavne medzi riadkami. Chytia sa nejakého slovíčka, alebo vety, len aby na mňa niečo našli. Ten zvyšok textu ako by tam ani nebol a úplne sa stráca myšlienka celého článku. „Vy sa doma so synom nerozprávate?“, spýtal sa ma jeden čitateľ v diskusii. S konštatovaním, že súkromné veci sem nepatria a že je to ako Pošta pre Teba. Keď napíšem verejný list synovi, neriešim si žiadny svoj problém. Svojou osobnou výpoveďou chcem Vám mladším pomôcť pochopiť Vašich rodičov. Nepotrebujem sa predvádzať, ale viem, že odo mňa to prijmete inak, ako od tých vlastných. Keď napíšem, že aj za socíku mal život svoje čaro a príjemné stránky, zvlášť keď som v tom veku ideológie neriešila, tak chcem povedať, že vo mne zostali tie príjemné spomienky. Ale Vy ma obviníte, že smútim za socializmom a znížite mi karmu o mínus pätnásť rokov. Hoci je to hlúposť, lebo dnešný systém mne osobne priniesol veľké možnosti a sama tým smútiacim vysvetľujem to, čo Vy mne. Keď napíšem, že som dievča z dediny, obviníte ma, že pohŕdam dedinčanmi. Keď napíšem, že flirt môže byť pekný, keď s ním vieme správne a v rámci morálky zaobchádzať, obviníte ma z ľahkovážnosti. Analyzujete moju fotku, aby ste našli moje nekalé úmysly. Keď sebe aj Vám kladiem otázku, akí budeme za tristo rokov, obviníte ma z pesimizmu. A tak som zvedavá, čo mi napíšete dnes, z čoho ma obviníte. Že si myslím, že som zožrala všetku múdrosť sveta, alebo si myslím, že 15 ročný človek nemá právo písať, lebo ho mám len ja – skúsená?! Alebo že mi vadí kritika? Už som si zvykla na to, že ma mnohí nepochopia. Keď uverejňujem článok, čakám naozaj všetko. Hoci môj cieľ je jednoznačný. Podeliť sa s Vami o môj uhol pohľadu. O skúsenosti. Podeliť sa o úsmev a dobrú náladu. O pekné spomienky. O hodnoty, ktoré pretrvávajú. Kľudne vyjadrite svoj názor. A môže byť iný ako môj. Ale skúste čítať s otvorenými očami a nehľadajte medzi riadkami to, čo tam nie je. Našťastie, mnohí z Vás porozumia. Niektorí z Vás čítajú moje články pravidelne. Vyjadríte ocenenie a poďakovanie. Viackrát mi prišiel aj nádherný odkaz do mojej schránky. Veľmi si to vážim. Vtedy si uvedomím, že to písanie nie je zbytočné. Je jedno, akú mám karmu, ak som potešila čo len jedného človeka na svete, stojí to za to. Ďakujem Vám za ten pocit.
Moje verejné (blogové) obnažovanie
alebo o čom to je a pre koho Nehanbím sa za svoje city. Nehanbím sa verejne (na blogu) o nich hovoriť. Viem, že tú otvorenosť mnohí oceňujete. Skúsenosti podané cez city a životné príbehy. Keď píšem o svojich blízkych, vždy myslím na to, čo to môže dať Vám, hlavne tým mladším. Sem - tam zabruslím aj do kontroverznejších tém. Viem, že riskujem. Lebo keď niekto nepochopí, čo chcem povedať, neklikne na karmu. Ale napriek tomu idem do toho. Hovorím si, že karma bola vymyslená na to, aby sme bojovali s vlastným egom. Aby sme napísali to, čo chceme povedať, a nemysleli na to, či sa čitateľom zapáčime, či to práve takto chcú počuť. A tak Vám prinášam iný (môj) uhol pohľadu na mnohé veci. Chcem, aby ste rozmýšľali nad témou, diskutovali. Nebolo to ľahké rozhodnutie. V čase, keď sa každý rád skryje za nick-a, uverejniť svoje meno a fotku. A priniesť svoju kožu na verejný trh. Ale zvykla som si a už ju nosím pravidelne.
