Keď na Vás niekedy doľahne samota a zavolá Vám dobrá kamarátka, máte o večerný program postarané. Náš rozhovor môže trvať aj celé hodiny. Viem, to môžu pochopiť iba baby.
Vylejeme si svoje žiale, zlosti, chúťky a chute. Vieme, že sa môžeme baviť naozaj o všetkom. O tom, čo neznášame na chlapoch a akí sú hrozní, keď nerozumejú našim potrebám. O tom, ako túžime po objatí a po bozkoch a zrazu nie je s kým... a k tomu si nalejeme pohár dobrého červeného vína.
Janka už mala náskok, lebo zo spodnej terasy sa ozývala hudba a hlasná zábava a ona by tak rada tancovala... vedela som ju úplne pochopiť, lebo som bola v podobnej nálade. Tak som sa rada pridala a otvorila som si tú fľašu Cabernetu, čo sa už niekoľko mesiacov chladila v chladničke... a tak sme si pripili na tú našu momentálnu samotu a vlastne sme ju zahodili niekam, kde zostala odmietnutá.
A potom sme si navzájom púšťali nejaké pesničky, sem - tam aj romantické, či melancholické, ale to sme sa zhodli, že toto nie, lebo toto nám nerobí dobre... a tak radšej niečo divoké, diskotékové, aby bola nálada, no predsa nás to nepoloží, nejaký ten smútok sa dá poupratovať, keď sa chce a je s kým...
Potom sa vyrozprávala ona o všetkom, čo ju tlačilo, od života s mafiánom a strachu a o tom, ako sa z toho dokázala oslobodiť a utiecť a aj o tom, ako sa teraz snaží chrániť svoju dcéru, lebo gény sú gény a čo keby skĺzla niekam, kde je jej otec ako doma... a až po tie dnešné trampoty a bôle...
...a potom zase ja a moje smútky a moje pesničky, ktoré sa nedajú prežiť, tak to radšej vypínam a zase sa staviam nohami na zem, aby som neuletela, som už predsa veľká a okrem toho silná žena a jedna malá depka ma nemôže položiť... ale v duchu si vyberám zo šiat tie červené, tie si určite vezmem na pobyt do Mariánskych, lebo treba začať žiť. A na budúci víkend asi vyrazím do hlavného mesta, lebo narodky treba osláviť a ďalšia kamarátka ma už dávno volá, tak asi nočná Bratislava bude fajn...
No je to materiál na niekoľko kníh, tento náš rozhovor a určite ich raz napíšeme, lebo však je naozaj o čom... A tak si nalejem posledný pohár, aby som neprekročila svoju hranicu (z dvoch deci sa naozaj nedá opiť). Teraz to je tak akurát fajn, že nie som smutná, život je gombička a určite prídu nádherné dni, plné radosti, lásky a nadšenia a ja si časom spomeniem, ako sme s Jankou čosi málo popili spolu cez skype a bolo to very fajn!
Tak na zdravie a nehanbite sa v slabej chvíľke zavolať priateľovi!
