Som vskutku hrdá na moje deti. Že patria k tej, dnes chvalabohu už veľkej a zodpovednej skupine mladých ľudí, ktorí sú v obraze, sledujú situáciu a chcú rozhodovať o svojom ďalšom živote. A ktorí priložili ruku, pardon, volebný lístok a spolurozhodli o zmene v tejto republike. Nuž, dali sami sebe, ten najlepší darček k narodeninám.
Tento volebný rok bol zvlášť dôležitý pre môjho mladšieho Jakuba, ktorý volil prvý krát v živote v parlamentných voľbách. Táto téma ho fakt zaujíma, sleduje všetko, čo sa deje u nás, aj vo svete a má taký prehľad, že mu už dávno nestíham. Keďže (popri posledných skúškach) v rámci letnej brigády už zarezáva ako čašník v jednej krčme na našej cyklotrase, prvé odhady som mu musela hlásiť telefonicky vzápätí po ich zverejnení. Neviem, asi bolo trochu komické, ak si ich zapisoval niekde medzi pohármi na bločky z pokladne, v každom prípade ma jeho prístup hreje pri srdiečku.
A čo majú voľby spoločné s tortou? Stalo sa už v mojej rodine zvykom, že odkedy sa mi narodil prvý syn (a je to už 24 rokov), každoročne v tomto čase pečiem piškótovú tortu s ovocím a pudingovým krémom. Je pravda, že len jednu pre obidvoch mojich chlapcov, lebo narodky majú ob-mesiac, ale zato s láskou. A tak mi dnes došlo, že v tejto slávnostnej atmosfére, ktorá dnes u nás vládne, máme o ďalší dôvod na oslavu viac. Ak je „znovuzrodenie Slovenska" príliš patetické, minimálne sa nám včera zrodila nová nádej.
A teraz vážne: Prajem Vám, moje deti, takisto ako nám všetkým ostatným, aby prišli naozaj tie lepšie časy. Aby tí, ktorých sme si zvolili, zostali slušní, čestní, múdri a solidárni. Tí, ktorí sú tu už dlhšie, aby sa poučili z chýb v minulosti a aby kvôli ješitnosti, malichernosti a ziskuchtivosti nepochovali naše nádeje. A tí, ktorí sú noví a budú sa ešte len učiť veľkej politike, aby to ustáli a nezišli z cesty. Pretože tí, ktorí dnes právom oslavujú, majú našu úctu a dôveru a keby nás sklamali, tak potom už naozaj neviem, čo by mohlo zmeniť ducha tohto národa.
Hovorí sa, že každý má takú vládu, akú si zaslúži. A tak si v tejto chvíli hovorím: chvalabohu! Viem, že eufória sa vytratí a tie ďalšie roky naozaj nebudú ľahké. Ale mám nádej, že keď moje deti doštudujú, nebudú musieť utiecť zo Slovenska. A raz možno aj sami urobia niečo veľké pre túto krajinu.
A tak krájam túto narodeninovú tortu a imaginárne kúsky rozdávam aj pani Radičovej, pánovi Sulíkovi, Figeľovi, Bugárovi a mnohým ďalším, mojej rodine blízkym a sympatickým ľuďom, s odkazom: sme radi, že zostali tí slušní. Tak takí zostaňte!
