Oproti minulému roku vzrástli poplatky za plochu a aj za realizačné služby. Nuž, nákladové položky za realizáciu výstavy mi nie sú ľahostajné. Ale človek už to berie tak nejako automaticky, veď ceny rastú všade. No aj keď nie som ekonóm, napadlo ma, že tie prostriedky by snáď nemali byť preinvestované len do energií a iných režijných položiek, ale že by to malo byť vidieť aj niekde inde. Nesledujem hospodárske výsledky Incheby, ani ďalšie podnikateľské aktivity pána Rozina. Skôr porovnávam vystavovateľské prostredie všade tam, kde mám možnosť sa dostať ako vystavovateľ. Ak mám hovoriť o tých väčších, ktoré sú porovnateľné v našom prostredí, mám skúsenosti s Prahou, BVV Brno a Bratislavou (český trh je nám stále veľmi blízky, takže ho stále považujem za domáce prostredie). Jednoznačne najlepšie sú na tom BVV Veletrhy Brno. Niet sa čomu čudovať, dávno pred rokmi vybudovaný komplex teraz udržuje na vysokej úrovni zahraničný kapitál a riadenie. Pekné prostredie, strategická poloha, dobré zázemie, služby, veľmi dobrá komunikácia s manažmentom výstaviska, prepracovný informačný systém (všetko sa dá riešiť elektronicky) a na úrovni je aj sprievodný program a ostatné maličkosti. Horšie je na tom Praha. Ako hlavné mesto ČR nedisponuje veľkým výstaviskom, ale len menšími výstaviskami – Výstavisko Holešovice a PVA Letňany. Obidva areály majú podľa mňa ešte dosť veľké rezervy k poskytovaniu kvalitných služieb, ale zrejme je to dané typom výstaviska. Niekde medzi tým je bratislavská Incheba. Nebudem ju porovnávať s Agrokomplexom, už len z dôvodu nedostatku skúseností vystavovateľa. Incheba sa z môjho pohľadu pomaly, ale iste vzmáha. Zatiaľ čo niekoľko rokov dozadu bolo vidieť, že súrne potrebuje investície, dnes je vidieť, že sa o ňu naozaj niekto stará. Nejaký čas už funguje pekný Expo club a s prekvapením som zistila, že tento rok je naša expozícia umiestnená v novootvorenej hale. Vonku sa pracuje na úprave komunikácie v areáli. Slávnostná recepcia pri otvorení výstavy bývala vždy v priestoroch, nedôstojných pre tento účel, ktorým všetci hovorili „tam pod schodami“. Tento rok ma čakalo príjemné prekvapenie. Novovybudované priestory v hale „C“ sú naozaj reprezentatívne. Na oficiálnej časti večera sme sedeli v hľadisku pre viac, ako 300 ľudí. Pohostenie bolo umiestnené na dvoch podlažiach haly, z toho jedna časť je zariadená dobovým nábytkom a dekoráciami, pochádzajúcimi pravdepodobne z nejakého hradu alebo zámku. Naozaj pekné, kľudne by tam mohla fungovať štýlová reštaurácia. Ale nielen slušné prostredie vedie k spokojnosti návštevníkov, či vystavovateľov. Dôležitá je aj dobre fungujúca komunikácia a ochota zo strany prevádzkovateľa, resp. organizátora výstavy. Zlepšiť by sa snáď mohli len stravovacie služby. Možno mi bude niekto oponovať, že do výstavných hál zateká alebo je stará elektroinštalácia. Možno bude mať iné argumenty. To naozaj neviem alebo nevidím. Je to iba môj subjektívny pohľad. A ten hovorí, že napriek pomerne vysokým poplatkom za realizáciu má naše hlavné mesto konečne výstavisko, ktoré je na úrovni, nestagnuje, ale rozvíja sa a slušne reprezentuje Slovensko. Alebo máte iný názor?
Autosalón trochu inak II.
Ako som už spomínala v mojom prvom článku, práve som strávila pár dní na Autosalóne Bratislava, ako zástupca jedného z vystavovateľov. A tak som mala čas popri pracovných povinnostiach zamyslieť sa aj nad tým, čo bežný návštevník nevidí.