Čo neprichádza z lásky, neprichádza vôbec

Milujem darčeky a je v podstate jedno, či ich dávam, alebo prijímam. Lebo vždy je tam ten moment dávania a prijímania. A samozrejme tie momenty predtým. Keď sa pripravujete na darovanie. Premýšľate, čo toho druhého poteší, vyberáte, balíte a potom nájdete tú správnu chvíľku na darovanie. A tie správne slová k tomu. Pribalíte kúsok srdiečka a odovzdávate to všetko spolu. A ten druhý vie, že ste preňho dôležitý, vážite si ho, milujete ho. A naopak, keď dostávate darček, cítite to isté, len z druhej strany. Pritom je úplne jedno, koľko ten darček stál. Ba naopak, obvykle bývajú najvzácnejšie dary tie, ktoré nestoja veľa peňazí. Ale majú pre nás inú hodnotu. Tú, ktorá nás napĺňa blahom a spokojnosťou, lebo vieme, že sme boli obdarovaní z lásky. Je dôležité vedieť dar nie len darovať, ale ho aj prijať. Sú trochu smiešne slová: „To si nemusel.“, „Nemuseli ste si robiť také starosti.“ Veď o dary sa neprosí. Ak nás chce niekto obdarovať, robí to dobrovoľne a rád. Inak by to robiť nemal. Obdarovať z povinnosti nemá žiadnu cenu. Pretože ak nedávame z lásky, ako by sme nedávali vôbec.Napokon, nie všetko sa dá kúpiť. To najcennejšie a najdrahšie sa kúpiť nedá. Našťastie. Inak by zmizlo veľa pekného z nášho života. A je to to, čo nepotrebuje ďalšie slová.Možno ma trochu inšpirovali moje narodeniny, čas darov, darčekov a pekných prianí. Všetky mali pre mňa rovnakú hodnotu. Ale najviac sa teším z toho, že mi tak veľa ľudí prialo tak veľa dobrého. A slová majú svoju silu.Ešte jednu vec musím povedať v súvislosti s darmi. Vážim si, ak človek dáva z toho, čoho má málo. Alebo ak urobí niečo naviac, len kvôli mne. Ak má muž nabitú kreditku a obdaruje Vás šperkami niekoľkokrát do roka, dal Vám len to, čoho má dosť a ču mu nebude chýbať. Nechcem znevážiť ani takýto darček, v správnom čase má svoju cenu. Ale oveľa viac by Vám možno takýto človek daroval, keby Vám venoval svoj čas, ktorého má málo. Je rozdiel, keď dá žobrákovi dvacku milionár a keď mu ju dá niekto ako svoj posledný peniaz.Darmi vyjadrujeme svoj vzťah k obdarovanému. Lásku, úctu, obdiv. Žene patria kvety. Sama rada kupujem kvety ženám. Napríklad mojej mame. Vo svojom veku už nepotrebuje nové šaty, vázy, či hrnce. S láskou jej dávam uviazať peknú kyticu, ktorú jej potom s rovnakou láskou darujem. To isté učím mojich synov. Vyžadujem od nich k sviatkom kvety. Oni to ešte nevedia, ale je to viac kvôli nim, ako kvôli mne. Aby raz vedeli obdarovať svoje partnerky. A poviem Vám, že to má niečo do seba, lebo s takýmto voňavým darom dávajú trochu viac. Vyčlenia nejaké peniažky, obetujú čas spánku v sobotu ráno, aby stihli kvetinárstvo a vyberajú kvietky. Najskôr trochu frfľali, lebo pohodlnejšie bolo kúpiť čokoládu. Ale dnes je to iné, na tú svoju – moju poslednú kyticu sa chodili pozerať každý deň a tešili sa spolu so mnou, pretože vydržala najdlšie zo všetkých.Dary nie sú len dary. Dar je aj dobré slovo, úsmev, objatie, úprimnosť. Pomoc komukoľvek, nie len rodine či priateľovi. Dar je podanie ruky, doslova, či symbolicky. Dar sú podržané dvere i požičané peniaze. Dar je náš čas i naše pochopenie. Dar je čokoľvek, čo dávame z lásky. Lebo čo neprichádza z lásky, akoby ani nebolo. A s darmi je to ako s láskou – čím viac rozdáme, tým viac sa nám vráti. Ak dávame z lásky, obdarúvame i sami seba.