Chvíľu chlapec, chvíľu chlap, ale tak už to chodí

Nuž, nie všetko mu vonia. Večne mu vysvetľujem, že nemôže vedieť, na čo sa mu v živote zíde biológia, chémia a iné vedy, ktoré ho doslova nudia a otravujú. Jeden naozaj nevie. Možno raz vďaka terajšiemu sebazapreniu vyhrá peniaze v Milionárovi, alebo nejaký dôležitejší životný zápas. Je dobré mať prehľad. A dokladám to príkladmi zo života, ktoré samozrejme neberie, lebo to potrebuje zažiť na vlastnej koži.Kubo vždy protestuje, že predsa on chce študovať niečo úplne iné. Napriek tomu je obdarovaný takou ctižiadosťou a cieľavedomosťou, že mu nestačí byť priemerným ani v tých predmetoch, ktoré ho zrovna nebavia. Viem, že je to dobrá devíza do života, tak ho v tomto podporujem: „Hádam nebudeš mať jedinú trojku z chémie?! Nebola by to škoda? Veď zabojuj, Ty to vieš!“. „To je zbytočné, ona ma aj tak nevyvolá.“Nedám sa: „Len to skús. Choď za ňou. Aspoň prejav snahu. Niekedy už len to sa cení. Keď je vidieť, že máš záujem a snažíš sa. Aj v živote budeš musieť mnohokrát, keď Ťa dvermi vyhodia, vliezť nazad oknom, ak budeš chcieť niečo dokázať.“Nešlo mi ani tak o tú známku, skôr mu ukázať, že má svoj život vo vlastných rukách. Že má možnosť výberu. Buď to vzdá, alebo zabojuje. Zasadila som červíka do hlavy a nechala som to uležať s tým, že: „Urob, ako chceš“. Prišiel za mnou tesne pred klasifikačnou poradou.„Mami, vyskúšaš ma chémiu? Zajtra budem odpovedať,“ spýtal sa. Veľmi sa mi už takto na večer do toho nechcelo, ale viem, aké je to preňho dôležité. Tak sme sa do toho pustili. Nuž, mal ešte rezervy. Je vidieť, že toto nie je práve jeho koníček. (Je to môj syn!)V tomto funguje jeho sebareflexia viac, ako by mala. Dochádzalo mu, a mne tiež, čo všetko ešte nevie. Viem, ako nerád prehráva. A že v takýchto chvíľach totálne stráca rovnováhu. Pozrela som sa na neho. Zvesená hlava a pod dlhými vlasmi sa na nose hompáľa veľká ľútostivá slza. Už som vedela, že je zle a že musím zachrániť situáciu. Decentne, v tomto veku je to zvlášť dôležité.Otvorila som mu svoju veľkú náruč. Presne to potreboval. Vedel, že vždy nájdem tie správne slová. Že nájde u mňa podporu. Hoci je chlap. Už vyšší o pár centi odo mňa.„Mami, ja to vôbec neviem. A tak som sa snažil!“„Viem, že si sa snažil. Veď Ti to celkom ide. Ešte sa trošku doučíš a zvládneš to.“„Ja nechcem mať trojku z chémie!“„Viem, že nechceš. Ale buď pripravený aj na to. Nie všetky boje sa nám podarí vybojovať. Tak to v živote chodí. Raz vyhráme a raz prehráme. Musíš sa naučiť vedieť sa zmieriť aj s prehrou.“„A čo keď to zajtra nebudem vedieť?“„Nuž, nebudeme to vôbec brať tragicky. Ak sa to nepodarí, budeš mať trojku. Svet nespadne a my to prežijeme. Aj tak som na Teba pyšná. Pretože bojuješ a nevzdávaš to. Ty si predsa múdry chlapec, ja to viem.“Z chlapca sa opäť stal chlap. Odišiel so vztýčenou hlavou. Poradila som mu, aby si dal sprchu a potom si to celé ešte raz v kľude prečítal. A bez stresu sa na to vyspal...Keď som nazrela do izby, ešte si čítal. Usmial sa a povedal: „Mami, mám Ťa rád.“„Aj ja Ťa mám! Dobrú noc!“Ráno pri odchode som mu ešte pripomenula, že „keby niečo, tak nič“. To ťažšie kolo zápasu sme vyhrali. To ľahšie vyhral sám. Bude mať len dve dvojky. Klobúk dole, syn môj. Kľudne to môžeš ísť s ostatnými chlap(ca)mi osláviť!