Môjmu prvorodenému

Hoci sa so mnou nechceš rozprávať, nie dosť. Viem, že nie si ten typ a to málo pre mňa je pre Teba práve dosť.Hoci mi stále „utekáš“ z domu, akoby si mal radšej Tvojich kamošov. Viem, že to je normálne a že máš rád aj nás, len o tom často nehovoríš.Hoci už je Tvojím domovom aj Tvoj obľúbený pub. Viem, že to tak asi musí byť, veď si už chlap!Hoci piješ pivo a niekedy to naozaj preženieš. Mám strach, aby si si príliš nezvykol. Ale viem, že to musím nechať na Teba. Verím, že to bude v poriadku!Hoci fajčíš, čo z duše neznášam a bojím sa o Tvoje zdravie. Viem, že na to musíš prísť sám. A rozhodnúť sa, ako pre čokoľvek iné.Hoci si všeličo povyvádzal. Viem, že práve to podmienečné vylúčenie zo školy nebola Tvoja chyba, len sa to už tak nazbieralo, tie výstrelky puberty, že si musel dostať príučku. Hoci najradšej ležíš celý deň v posteli a ja by som chcela, aby si robil niečo užitočné. Viem, že to nezmením a že večer predsa len povysávaš celý byt.Hoci naozaj žiješ v noci, nielen že ideš von, ale aj ješ, učíš sa, čítaš noviny. Hoci si myslím, že by si mal spať. Viem, že si sa narodil v noci a preto máš vtedy najviac energie.Hoci máš v izbe stále neporiadok. Už som si zvykla, že to patrí k Tebe a viem, že raz za týždeň to predsa len uhádžeš.Tiež by si ľahko našiel, čo sa Ti nepáči. Možno by si ani veľmi nepreháňal, keby si povedal, že Ťa stále kontrolujem, usmerňujem, rozkazujem Ti a niekedy aj kričím. Chcem od Teba, aby si sa správal, ako dospelý a zároveň si pre mňa stále dieťa. Ten malý blonďavý modrooký chlapček, čo si ešte nedávno rozbíjal kolená. Hoci ma trochu mýli Tvoja chlapská postava. Ten rozpor, ktorý je vo mne, pochopíš, až sám budeš mať deti. Viem, že je to Tvoj život a Tvoja cesta a potrebuješ čas, aby si dozrel. Každý človek sa niekedy správa ako márnotratné dieťa.Vďaka Tebe som zažila prvýkrát ten najúžasnejší pocit na svete – stala som sa matkou. A tým sa to všetko ešte len začalo, skutočný život. Kopa radosti, smiechu, ale aj starostí, chorôb a nikdy nekončiacej zodpovednosti. Zároveň pochybností, či Ti dávam dosť lásky, či Ťa dosť podporujem, či Ťa správne vychovávam. Či Ti dosť často hovorím, ako Ťa mám rada a čo na Tebe obdivujem. Napríklad Tvoje nadanie na matiku a podobné, mne nie veľmi sympatické vedy. To, ako som bola na Teba hrdá, keď si všetkým vytrel zrak a výborne si zmaturoval. Vzápätí si všetkých bývalých profesorov zaskočil tým, že si prijímačky na výšku urobil ako tretí najlepší. Obdivujem Tvoju vytrvalosť vo futbale. Viem, ako Ťa majú radi Tvoji priatelia. Viem, že si slušný človek a vždy rád pomôžeš iným. Máš dobré srdiečko, aj keď ho trošku skrývaš za svojou uzavretosťou. Lebo keď som smutná, vieš prísť a objať ma. Dôverujem Ti a stále tu budem pre Teba. Ešte len začínaš žiť. Som šťastná a ďakujem, že môžem byť pri tom.