Zdanlivo nevinný dialóg sa odohral v pasažierskom klube. Audio stopa sa stratila. Všetci štyria páni sú rozhľadení v domácej politike, ale málo sa orientujú v tej zahraničnej. Tajná služba nedokáže spojiť osoby označené v prepise písmenami A, B, C, D s národnosťou. Arab ich vraj z nejakého dôvodu veľmi zaujíma. Dokážeme za veľkorysý honorár 1 milión eur týmto dobrým ľuďom pomôcť? Mám svoje tipy, ale rád by som v tejto súvislosti predložil rozhovor čitateľom blogu. Viete mi povedať, kto je kto? Napríklad do diskusie, ďakujem.
Nasleduje prepis dotyčného rozhovoru v slovenčine:
A: … a ty sa ako máš?
B: Výborne. V práci mi práve nová kolektívna dohoda zabezpečila zvýšenie platu o 1,5%, odbory sú super. A ešte mi skrátili pracovnú dobu na 7 hodín.
A: Na 7 hodín? To akože o siedmej začínaš? Odkedy si robil doteraz?
B: Nie na siedmu. Na sedem. Budem od septembra pracovať od 8:30 do 15:30.
C: To je skvelé. Takto si pokojne môžeš nájsť ďalšiu prácu!
B: Prečo by som to robil?
C: No veď predsa preto, aby si sa za seba nemusel ty a tvoja rodina hanbiť.
D: Čo do neho rýpete? Aj tak pracuje až-až. Aspoň sa bude môcť viac venovať tej rodine…
B: Ehm… Ja žiadnu rodinu nemám. Len priateľov. Veď mám len 38 rokov, kam by som sa ponáhľal?
A: Ja keď som mal 38, tak som sa druhýkrát rozvádzal. Bolo to o dosť lacnejšie ako ten prvý rozvod, vtedy som nemal predmanželskú zmluvu.
D: Predmanželskú zmluvu? To je čo?
A: Papier, ktorý podpíšeš ty aj tvoja žena pred svadbou u právnika. Zmluva určí, ako sa rozdelí majetok v prípade rozvodu. Preverí to pevnosť lásky, šetrí nervy aj peniaze. Super vec. Prvej žene som musel nechať dom. Bol v perfektnej štvrti, blízko pri štadióne…
B: No veď to. Aj ja som mal byt v super štvrti. Ale odkedy k nám prišli tí noví susedia, tak cena spadla o 30%. Len splátky hypotéky ostali rovnaké.
C: To je ako možné? Ja som si kúpil byt vo fungl novom meste. Ale žiadni susedia neprišli, bývame na celej ulici šiesti. A preto cena spadla o 40%. Hypotéka je rovnaká, v tom sme na jednej lodi. Ako ste to spravili, že prišli susedia? Vláda povolila presťahovanie z vidieka?
B: Nie, tí susedia prišli z vonku.
C: To je jasné. Keby boli vnútri, tak nepotrebujú bývanie.
B: Myslím zo zahraničia. Bola tam vojna, tak sme ich prichýlili.
D: Aby sa u vás dobre vycvičili? Chvályhodné, modlím sa za ich víťazstvo.
B: Nie. Aby u nás ostali žiť, veď hovorím, že je u nich vojna.
D: Oni už prehrali? Koľko ich k vám vlastne prišlo?
B: Spolu viac ako milión ľudí. Z toho dve tretiny mladých mužov, a tí mi robia ako susedia starosti.
C: To je 666-tisíc mužov… Nepriateľov muselo byť viac ako chlpov v školskej polievke!
B: Ani nie, vraj ich je tak 20-tisíc. Ale sú strašne zlí a nebezpeční. Preto tento rok očakávame ďalšieho pol milióna utečencov.
A: Nerobíš si z nás srandu?
B: Prečo, čo je na tom čudné? Veď tí ich nepriatelia majú zbrane a aj ich používajú! Vôbec sa nečudujem, že ľudia odtiaľ utekajú, aj ja by som.
D: No fajn. Ale čo teraz robia tí mladí chalani u vás? Súdite ich ako dezertérov?
C: Nieeee, tipujem, že ich nechali pracovať za dolár na deň!
B: Vlastne sme im vypratali miestne penzióny a telocvičňu v základnej škole mojich detí. Tam čakajú na ukončenie azylového konania.
A: To majú toľko peňazí, že si môžu dovoliť bývanie v penzióne? To si mohli radšej nakúpiť zbrane a nakopať tých pár tisíc nepriateľov do zadkov sami.
B: Jasné, že nie. Peniaze nemajú. To ubytovanie platí penziónom naša vláda. A moja dcéra chodí po vyučovaní upratovať telocvičňu.
C: To sú po práci tak unavení, že si ju nemôžu upratať sami?
B: Oni nepracujú, nemôžu, kým im nebude ukončené azylové konanie a kým nedostanú pracovné povolenie.
A: Tak kde v pekle sú, kým tvoja dcéra upratuje ich pelechy?
B: Na jazykových kurzoch. Alebo sa len tak prechádzajú po meste. V poslednom čase sa im zapáčilo plávanie a saunovanie. To ma teší, vyzerá to tak, že by si potom mohli rýchlejšie privyknúť na náš životný štýl. Len sme museli prijať na kúpalisko ďalších dvoch plavčíkov. V našom meste len dvaja vedia plávať, ostatní sa zatiaľ učia. Dokážeme to. Len ma trošku znervózňuje, ako sa v poslednom čase pozerajú okolo seba. Neusmejú sa, stále sa mračia, aj keď príroda sa prebúdza a vonku sa otepľuje. Asi spomienky na tú hroznú vojnu...
D: Veď to. Keď by mi vo vojne zabili všetky ženy a deti, aj ja by som sa mračil. A pomstil sa.
B: Tak zlé to zase nie je. Ich ženy a deti sú buď ešte vo vojne, alebo v Turecku, Libanone a Jordánsku. Teda tie, ktoré ešte nestihli prísť k nám. A veľa z tých chlapcov je slobodných. A to je to, čo mi robí starosti...
C: Musíte mať hrozný nedostatok pracovných síl, keď robíte takúto politiku. Koľko miliónov pracovníkov vám chýba?
B: Vlastne nám nikto nechýba, ale máš pravdu, nezamestnanosť je na naše končiny nízka.
C: Takže vy chcete vysokú nezamestnanosť? Prefíkané, zníži to cenu práce a zvýši konkurencieschopnosť, dobrý plán.
B: O tom nič neviem. Utečenci pomôžu zvýšiť našu pôrodnosť a budú zarábať aj na môj dôchodok.
A: Ty, a z čoho oni u vás vlastne žijú, keď nemôžu pracovať a nemajú peniaze?
B: Zo sociálnych príspevkov. Dostávajú príspevok na bývanie.
C: Prepáčte, čo je to ten prísp...
D: Nehovoril si, že bývajú v penziónoch, ktoré platí vláda?
B: To áno, ale zákon je zákon... Poriadok musí byť. Na príspevok má nárok každý, kto sa dostane do sociálnej siete a oni všetky kritériá napĺňajú.
C: Ste zvláštny národ. Musia vám ďakovať a cítiť sa hrozne previnilo...
A: Veru, takýto prístup ich určite naplní vďačnosťou a zaplnia spevom Božie chrámy.
B: Áno. Len to vlastne nie sú naše chrámy, my ich už nepotrebujeme. Ale celkom rýchlo si stavajú tie svoje, takže nejaký Boh ukrátený nebude.
D: Hej, a preto dnes letím s tebou. Mám nejaké peniaze od veriacich...
V tomto bode sa prepis končí. Záhada ale ostáva. Kto je kto?
