Práve preto som v minulosti nebol priateľom referenda. Načo mám voleného zástupcu, keď mu musím do jeho práce kafrať?
Ale. V demokracii môže nastať situácia, keď sa situácia zásadne zmení, volený zástupca túto zmenu nereflektuje a tvári sa, že sa nič nedeje.
Tá situácia na Slovensku práve nastala.
Keď aj prijmem poznámky o tom, že opozícia a protestujúci majú rešpektovať výsledky volieb 2016... A zabudnem ako Gazda s Bugárom chodili pár dní po hlasovaní zadným vchodom na Úrad vlády lísať sa Ficovi pod chvost... (kde asi v tom čase bola hlavná poradkyňa?) Tak nemôžem prejsť mlčaním dnešok. Prepojenia medzi organizovaným zločinom, stranou a vládou sú obludné. Že má premiér milenku zdedenú po Vadalovi by sa ešte dalo zvládnuť, hlavne ak to nevadí Svetlane. Ale fakt, že tohto človeka práve zatkli a talianska polícia ho obviňuje z obchodu s drogami... Pričom tento pán dokázateľne obchodoval so šéfom Bezpečnostnej rady štátu Jasaňom a objímal sa so šéfom Ústavnoprávneho výboru NR SR Madejom a ktohovie čo ďalšie... sa už akceptovať nedá.
Dôvera voči štátu je na hrane. Všimli si to dokonca aj poslanci Európskeho parlamentu a menovali to vo svojej správe. Za týchto okolností nie je možné prehádzať figúrky a tváriť sa, že ideme ďalej.
Všetkým je jasné, že žiadna zmena nenastane. Pričom niektoré nominácie do novej vlády sú vyložene provokatívne. Mám osobnú skúsenosť s kandidátom na ministra kultúry. Počas študentských čias na internáte Družba v Bratislave sme sa letmo spoznali. V pamäti mi utkvela jedna návšteva v krčme Machnáč. Na univerzite sme pili skoro všetci a malo to rôzne konce. Ale len Erik Tomáš sa doriadil tak, že sa priamo v krčme... Ako to len povedať... Vyšpinil do vlastných nohavíc v spánku. Ten úctivý 3-metrový kruh okolo neho je nezabudnuteľný. Svedkov habadej. Mediálny poradca premiéra a minister kultúry, kto by to bol vtedy povedal.
Presne teraz sme v situácii, keď volení zástupcovia pod vplyvom zásadných nových skutočností strácajú svoj mandát, a preto by mali sami požiadať o nové voľby. Keď to nechcú urobiť sami, tak im treba pomôcť.
Nech nám je radcom sám Róbert Fico. Ten v roku 2004 inicioval referendum s nasledujúcou otázkou: „Ste za to, aby poslanci NR SR prijali ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia NR SR tak, aby sa voľby do NR SR konali v roku 2004?“
Je najvyšší čas, aby jeho právnické vzdelanie Slovensku prvýkrát padlo na úžitok. Stačí prehodiť rímsku číslicu a letopočet a môžeme zbierať podpisy. Potrebujeme ich 350,000. V piatok by sme mohli dať tak polovicu, do konca budúceho týždňa máme pol milióna a potom prezident referendum vyhlási.
Podpisové hárky budú pochopiteľne ponúknuté aj neotrasiteľnej hrádzi proti extrémizmu.
Ja chcem svoju krajinu naspäť. Nech na nás politici nekakajú ako nádejný minister kultúry do vlastných nohavíc. Čo vy na to?
