Tak to pre mňa znamená hokej... Radosť, uvoľnenie a akési spojenie (lebo hokej vraj spája ľudí, čo sa ale dá veľmi ľahko vyvrátiť, stačí čítať ďalej). Vždy sa snažím zachytiť každý jeden detail zápasu, ak mi len náhodou nestojí vo výhľade hlava toho milého chlapca o schod podo mnou. Má ju asi dvakrát tak veľkú ako ja a aj napriek tomu, že je o štvrť metra nižšie, fakt sa nedá vidieť, ktorý krásny modro-biely junák je pri puku. Niekedy mu len tak z mojej krajnej zlomyseľnosti tresknem šálom po hlave "akože náhoda", poprípade mu pri spoločnom povzbudzovaní tlieskam do ucha v nádeji, že sa posunie o pol metra ďalej a snáď sa mi podarí vidieť na bránku. Ale to musím byť naozaj nahnevaná, lebo ja som inak vcelku mierumilovná...
No dnes toho na mňa bolo priveľa. Okrem toho, že sa na hokeji znovu objavil ujo, čo ma špehuje (pretože všade kde som ja a moja hockeygroup, tam je aj on), objavili sa aj iní "na zožratie". Keby nie som taká trpezlivá, aká som, po štadióne by behali osôbky s veľkou dlhou oranžovou vecou rovno v... nosnej dierke. Pozrite: Niekto sa snaží o získanie najhlbšieho hokejového zážitku v celom svojom krátkom živote a niekomu je to veľké maľované, takže vám z nudy trieska po pleci, po hlave, poprípade tam, kam trafí. Ono je to v pohode, ak to spraví raz, ale desaťkrát za polovicu tretiny...? To by naštvalo aj toho najväčšieho flegmoša na svete. Navyše ak ste toho človeka v živote nevideli a po každom dunivom tresk! počujete veľké hi-hi-hi-ha-ha-ha. Nebyť Zuzinky, mojej vernej kamaráty nielen do dažďa, tak by som doteraz stála na štadióne a malé decko s nadváhou by mi odušu trieskalo po hlave. Zuzi, ďakujem, že si (pamätaj, ak "Zálesák" nevyjde, proste tlieskaj. Mimikri v každom prípade, to musí zabrať).
Ale aj napriek takýmto "zlatým" osôbkam, ktoré hokej sledujú len aby sa nepovedalo, štadión je skoro ako môj druhý domov a keby nemusím nechať tety upratovačky, aby pozbierali tie umelé poháre s nedopitým pivom, popukané balóniky, alebo nedojedené hot-dogy, nedostali by ma z tade. A najhoršie je, že najbližšie sa "domov" vrátim až v auguste... Nevymyslel niekto len tak náhodou niečo na cestovanie v čase?
