Láska - Láska je pre mňa niekto, na koho nedokážem prestať myslieť. Nech robím čo chcem, všetko mi ho propomína a v každom malilinkom detaile vidím obrovské súvislosti s jeho osobou. Niekto, koho obraz sa mi zjaví pred očami ráno, keď sa zobudím, večer, keď sa konečne rozhodnem odpustiť samej sebe, že som taká nemožná a rozhodnem sa ľahnúť si po ťažkom dni spať. Láska pre mňa znamená radosť, pochopenie zo strany toho, koho milujem, jemné šteklenie v brušku vždy keď začujem jeho hlas, trasúce sa prsty pri vyťukávaní jeho čísla, bľabotanie nezmyslov pri pokuse o vyjadrenie svojich pocitov a pritom je to celkom jasné. Proste láska ako má byť - krásna a nekončiaca. Lenže... Láska niekedy znamená slzy, znamená trápenie a nechuť vstať ráno z postele a mať pred očami jeho vysmiatu tvár a lososové tričko. Zaspávať dve hodiny len pre to, že si ho nedokážem vytrhnúť z mysle a behá mi po rozumen aj keď viem, že to nemá zmysel. No moja zlatá kamarátka povedala, že pre lásku sa človek nemá trápiť. To nie je láska, ak prináša slzy a pocit úplnej bezcennosti. Pretože láska spája a nie rozdeľuje...
Pavučina - Slovo, ktoré síce krásne znie, ale predstavuje niečo, čo utká pavúk (ja osobne proti pavúkom nič nemám, no veľa ľudí má z tých malých osemnožcov priam panický strach). Pavúk, ktorý napáda nevinnú korisť uchytenú v tej svojej na slnku žiariacej pavučine. Priblíži sa a udrie. Bez súcitu, bez problémov a bez nejakých zbytočných otázok. Nezaujíma ho, či tá bezmocná mucha, ktorú práve usilovne zabaľuje do svojho bieleho plášťa, má nejakú rodinu, či má niekoho, na kom jej záleží alebo že nebyť jeho, raz sa z nej možno stane veľká mucha, ktorá zavedie medzi muchami nový trend. On si to vlastne ani neuvedomuje. Proste utká pavučinu v nádeji, že sa niekto naivný a hlúpy zachytí presne tam, kam má a on viac nebude hladný. Mucha zomrie v neuveriteľných mukách, pavúk sa spokojne uvelebí niekam do tieňa a vyčkáva na novú obeť pekne najedený. A tá pavučina... zachytiť sa do pavučiny je pre každého fakt nepríjemné. Napríklad mať vo vlasoch zamotané biele prstence a potom to zo seba zlepovať určite nepatrí medzi obľúbené činnosti počas voľného času. Dostať sa z toho je umenie a aj keď je taká krehká a pôsobí krásne, dokáže narobiť poriadne problémy. A ak sa podarí poodliepať to, naveky vo vnútri zostane ten pocit. Pocit, že sa mi dostala až k telu, že som sa do nej naivne zachytila a nedokázala som si pomôcť celkom sama. Zrazu som už nebola sebestačná...
Spojenie medzi láskou a pavučinou je úplne jasné: Oboje sa nalepí veľmi rýchlo a nepozorovane, oboje sa dá len veľmi ťažko odstrániť a oboje zanechá stopy. V mysli, v srdci, všade kde ich zanechať môže. On je ako pavúk, ktorý číha v pavučine a ja som ako tá mucha, ktorá sa nechala hlúpo chytiť. No asi to nebude láska, keď ma pohľad na neho núti zadržiavať slzy a potom, keď som sama, tak ma to položí na posteľ a moje slzy zamokria celý vankúš. Aj keď sa tvárim, že som silná napriek tomu, že viem, že to tak nie je. No musím si udržať imidž, predsa len, nesmiem odokryť svoju slabú stránku...
