Aktuálne hľadáme dogsitterov - teda ľudí, ktorí sa dočasne starajú o psíka (šteniatko) vo výchove, poprípade o psa vo výcviku, pokiaľ je to z nejakého dôvodu potrebné. Psa si berú na pár hodín alebo dní a majú tak ideálnu príležitosť odskúšať si, ako im to s výchovou psa ide.

„Potrebujeme ich napríklad, keď vychovávateľ alebo tréner ochorie, či potrebuje niekam odcestovať a podobne. Úlohou dogsittera je okrem kŕmenia, venčenia, maznania sa a hrania sa so psíkom aj precvičovanie jeho doteraz nadobudnutých schopností a návykov (podľa veku). Ide, napríklad o chôdzu psíka na ohlávke, akceptovanie náhubku, správna socializácia (zoznamovanie psíka s najrôznejšími zvukmi, ruchmi, prostredím, cudzími psami a inými zvieratami, rôznymi ľuďmi, deťmi a pod.), cestovanie v aute či v MHD, správne kŕmenie a podobne,“ vraví koordinátorka dogsitterov vo Výcvikovej škole pre vodiace a asistenčné psy Linda Gállová. Podľa jej slov sa na túto dobrovoľnícku prácu hlásia najčastejšie ľudia, ktorí by chceli byť našimi vychovávateľmi, ale zatiaľ si netrúfajú odhadnúť svoje schopnosti v tomto smere. „Často sú to aj ľudia, ktorí milujú psíkov, ale z nejakého dôvodu nemôžu mať vlastného (napríklad pre pracovné povinnosti), ľudia, ktorých fascinuje práca a poslanie vodiacich, asistenčných a signálnych psov, alebo tí, ktorých fascinuje kynológia a majú chuť spoznávať rôzne psie povahy,“ dodáva.
Linda je tiež aj dogsitterka a pre túto činnosť nadchla i snúbenca, sestru a mamu. „Od malička milujem psov a zaujímam sa o kynológiu po všetkých jej rozmanitých stránkach. Okrem iného ma úprimne fascinovalo a fascinuje, ako rôzne psy rozlične reagujú na tie isté situácie, podnety, ako sa každý inak učí, prejavuje. Okrem dočasných priateľov boli pre mňa akýmsi študijným materiálom, ktorý mi pomáha posúvať sa ďalej,“ vysvetľuje Linda.

Výhodou dogsittingu pre VŠVAP je, že kynologické pomôcky, krmivo aj veterinárnu starostlivosť o psa hradíme my, teda škola. Človek si tak pomerne jednoducho môže vyskúšať, aké je to mať psíka (šteniatko, psieho "pubertiaka" i staršieho pokojnejšieho psa), dozvie sa viac o práci a poslaní psov so špeciálnym výcvikom a naučí sa s nimi správne zaobchádzať. Musí však byť ochotný akceptovať podmienky, ktoré máme.
„Medzi najdôležitejšie podmienky pri dogsittingu patrí vek nad 18 rokov, dostatok fyzickej a psychickej sily na to, aby človek zvládal psíka venčiť a brať ho aj na dlhšie prechádzky, a v neposlednom rade ochota rešpektovať pravidlá, s ktorými sú dogsitteri a vychovávatelia vždy vopred oboznámení. Napríklad náš pes nesmie skákať na gauč či do postele, nesmie byť kŕmený "ľudskou stravou" od stola, nesmie si brať potravu zo zeme, nesmie ťahať na vôdzke, nesmie vybiehať z dverí, ako sa mu zachce a podobne. Všetky pravidlá majú veľký význam, neslúžia na šikanovanie človeka a psíka, ale pomáhajú predchádzať nepríjemným alebo nebezpečným situáciám, do ktorých by sa náš psík a jeho budúci ťažko zdravotne postihnutý majiteľ mohli vďaka nesprávnej výchove dostať,“ dodáva Linda. Dogsitter potrebuje hlavne čas. Ak ho má dostatok, je pre nás ideálny. Skvelé je, ak má prácu, ktorú môže robiť z domu alebo môže psa zobrať do svojho zamestnania. Ak sa chcete stať dogsittermi, na našom webe nájdete viac informácií. alebo píšte priamo Linde na gallova@vodiacipes.sk.