O svetový unikát skutočne ide, len je trochu smutný. Pri obnove kostola sa v blízkosti hlavného oltára našli telesné pozostatky osemmesačného dieťaťa. Pochované bolo vo svätej pôde kostola, po tom čo zomrelo na nedostatok vitamínu D. A to je skutočný svetový unikát. O chorobách z nedostatku vitamínu D sa vedelo dávno. Dokonca sa predpokladalo, že v priebehu 18. a 19. storočia na jeho nedostatok ľudia mohli umierať. Móda obdobia baroka bránila ľuďom zotrvávať na slnku a opaľovať sa. Nález telesných pozostatkov týchto pacientov však skúmaný nebol. Až do nálezu v tomto kostole. Antropologička, ktorá pozostatky vyzdvihla a skúmala, nechala diagnózu potvrdiť vedcami vo Švédsku, ktorí unikátnosť nálezu potvrdili. Kostol Panny Márie Kráľovej anjelov v Klátovej Novi Vsi – Sádku však nie je ani zďaleka zaujímavý svojou „nedávnou“ barokovou históriou.
Napriek tomu, že posledné výskumy datujú vznik kostola najneskôr do 12. storočia, je veľká pravdepodobnosť, že skôr či neskôr sa potvrdí, že kostol je o nejaké to storočie, dve, starší. Stačí sa pozrieť na jeho polohu neďaleko Nitry a sakrálne románske pamiatky v jeho okolí. Najznámejší Kostol sv. Michala v Drážovciach, veľmi blízko kostolík sv. Michala v Klížskom Hradišti, ale aj starobylá rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici, kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, kostol Najsvätejšej Trojice v Ludaniciach a samozrejme hoci nie cirkevná stavba, ale s nálezmi cirkevného charakteru, veľkomoravské hradisko pri obci Bojná.
Kostolík bol postavený pravdepodobne už v 11. storočí na plochom temene kopca Chríb. Na mieste, ktoré nesie stopy pravekého osídlenie ľudom lengyelskej kultúry, ale aj stopy po ranostredovekom hradisku známom pod menom Čížik. Tatársky vpád na územie Slovenka na jar roku 1241 znamenal spustošenie nie len priľahlej osady, ale aj kostolíka. O päťdesiat rokov neskôr sa v dochovaných listinách už spomína obnovená osada Nová Horná Ves a spolu s ňou kostol. Opatrovníkmi kostola v tom čase boli hradní vojaci sídliaci v povodí riečky Vyčomy. Po nich, od 14. storočia, zemepanský rod Diviackovcov. V tomto období už pôvodne románsky kostol prechádzal niekoľkými etapami úprav v gotickom slohu. V jeho interiéri pribúdala bohatá fresková výzdoba. To všetko až do roku 1530. V lete toho roku Ján Zápoľský povolal turecké pomocné oddiely, ktorému mali pomôcť v boji proti Ferdinandovi Habsburskému. Ján Zápoľský sa rovnako ako jeho sok usiloval o získanie uhorskej koruny. Turci mali podľa pôvodného plánu vyplieniť Rakúsko a Moravu. Tí však plán zmenili a v septembri vpadli na územie medzi Váhom a Hronom. V Nitrianskej stolici spustošili 80 dedín a desaťtisíce ľudí odvliekli. Tých, čo cestou pre vysilenie alebo zranenie zaostávali, povraždili. Kostol v Sádku vyplienili a vypálili. O ďalšiu obnovu kostola sa zaslúžil uhorský šľachtický rod Gostoniovcov.
Prví „pamiatkári“, ktorí sa o kostol začali zaujímať z historického hľadiska boli Ferencz Drahotuszky a bratislavčan József Könyöki. Prvý menovaný už v roku 1876 vyhotovil dve kresby kostola a zakreslil jeho pôdorys. V krátkom článku o jeho histórii pochválil rodinu Bacskadyovcov za ich starostlivosť o kostol. József Könyöki o jedenásť rokov neskôr kostolík opäť zakreslil, krátko opísal a zdokumentoval ešte pôvodnú ohradu obkolesujúcu areál kostola.
Dnes kostolu dominuje maliarska výzdoba svätyne, ktorú tvorí ranogotická fresková maľba z obdobia okolo roku 1300. Najvýraznejší je size="12pt" obraz Ježiša Krista na valenej klenbe apsidy, ktorý dopĺňajú postavy anjelov a symboly štyroch evanjelistov. Osobitne však zaujme fragment z obrazu váženia duší na južnom víťaznom oblúku, prípadne časť nahej ženskej postavy na južnej stene. Ako nahá sa v kostoloch mohla zobraziť len jedna jediná žena, Eva. Ide teda pravdepodobne o výjav z Raja.
Dnes, vďaka prebiehajúcim výskumom, je ešte možné vidieť aj krypty vybudované v 17. storočí pre miestne významné rodiny. Prípadne pri troche šťastia si pozrieť vo veži do omietky vyškriabané letopočty po návštevníkoch. Ten najstarší je z roku 1631. V starom Súpise pamiatok na Slovensku sa spomínajú ešte exitujúce hroby z 11. až 13. storočia v areáli kostola. Tie už dnes nenájdete. Vidieť však môžete veľké náhrobné kamene, ktorými sa prekrývali hroby. Spisovateľ Pavel Dvořák ich spomína vo svojich Stopách dávnej minulosti v súvislosti s cintorínom pri kostole v Nitre Drážovciach. Upozorňuje aj na neobvyklé polohy nebožtíkov, prípadne na ich posmrtnú úpravu. Možno súvisiacu s podozrením na ich neželané opúšťanie hrobov. Martin Mikuláš, reštaurátor a organizátor obnovy kostola, hovorí o praktickejšom dôvode mohutných kameňov na hroboch. Hroby sa v tom čase kopali do hĺbky možno 50 cm. Aby divá zver plytko pochovaných nebožtíkov nevyhrabala, hrob sa prikryl mohutným kameňom.
Kostoly, ako je ten v Sádku, predstavujú to najstaršie a to najzachovalejšie čo na Slovensku máme. A to dokonca často vo veľmi pôvodnej podobe. Ak teda chcete vedieť a najmä na vlastné oči vidieť čo bol stredovek, naplánujte si cestu k týmto skoro zabudnutým kostolom.
