Ľuboš Vodička
Z Anduze do Anduze historickým vlakom
Občas si položím otázku, do akej miery sú naše zážitky z ciest identické so skutočným životom v tej, ktorej krajine?
Ľuboš Vodička, špecialista na legislatívu v oblasti ochrany pamiatkového fondu, predseda občianskeho združenia História bez hraníc, publicista, fotograf. V roku 2000 založil v internetovom magazíne Inzine rubriku Tip na fototrip, neskôr Fototrip, ktorá približovala kultúrno-historické zaujímavosti, najmä zo Slovenska. Články tematicky nadväzujúce na Tip na fototrip autor publikuje dodnes v printových aj internetových magazínoch. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Občas si položím otázku, do akej miery sú naše zážitky z ciest identické so skutočným životom v tej, ktorej krajine?
Biele kone ako zaparkované motorky, maštaľ bez zápachu a corrida, ktorá patrila skôr na španielsky vidiek. Všetko toto tam bolo. V dedinke, skôr v usadlosti, Mejanés uprostred prírodného parku Camargue na juhu Francúzska.
Blonďavá usmievavá čašníčka a vôbec najvyššia koncentrácia pekných dievčat, to je McDonald na námestí Comedy v Montpellier. Posledná vec, ktorá by asi návštevníka tohto juhofrancúzskeho mesta mohla zaujať.
Príbeh Chauvet- Pont-d´Arc na juhozápade Francúzska sa začal krátko pred Vianocami, 18. decembra, roku 1994. Teda príbeh tejto jaskyne v našej historickej dobe.
Dostal sa vám do rúk román Mauricea Druona Prekliati králi? Videli ste jeho filmové spracovanie? Pamätáte sa na to, ako francúzski panovníci upozorňovali na svoju príbuzenskú spriaznenosť s Ľudovítom IX.?
Občas niekto nazve históriu „predajnou dievkou“. Hlúposť. História je. Vykladači histórie vedia byť, ale neskutočne kreatívni. Z času na čas ich kreativitu naruší neočakávaný nález.
O spoločenských hrách, z ktorých mnohé sa môžu stať súčasťou cestovnej batožiny, už reč bola. Niektoré z nich sa stratili z pultov predajcov, niektoré boli upravené a mnohé nové sa objavili.
Písať pre cestovateľov o moderných spoločenských hrách, sa môže zdať ako totálna hlúposť. Ale! Ale môžeme sa na to pozrieť aj trochu inak.
Toto rozprávanie nechce byť o SNP. Chce byť o tom, čo prišlo po ňom a na jeho počesť. O zaujímavej architektúre Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. O budove, ktorú pozná hádam každý Slovák.
Je takmer zabudnutý, nie je však nenápadný. Zdiaľky dobre viditeľný na vyvýšenom mieste. Nie je prezdobený, je trochu surový, taký románsky. Postavený asi na staršom pohanskom kultovom mieste.
Budem kacírom, keď poviem, že sa mi uľavilo, keď som pochopil, že v oblasti Krásnej Hôrky horí hrad.Nie, že by mi hradu nebolo ľúto. To by som klamal. Bol krásny, je krásny a verím, že aj bude krásny.
Povedať o zbierke bojovej techniky, že je pekná, môže znieť ako hlúposť. Ale aj na takú zbierku sa dá pozrieť inou optikou, ako optikou nezmieriteľného pacifistu.
Megalitické pamiatky kdekoľvek na svete sú vždy vodou na mlyn ufológom. Aj tie na Malte sa tešia ich pozornosti.
Už je to takmer tradícia, ochrana industriálneho dedičstva niekdajšieho Prešporku v dnešnej Bratislave, bude spojená s informačnou vojnou.
Možno je už doba taká rýchla, alebo my takí pristarí, ale veci z kuchýň našich mám, dnes už nájdete aj v technickom múzeu. Napríklad v Prahe.
Pôvodne to bol malý vodný mlyn pri Dolnej bráne do mesta. Spolu s Jánskeho Horným mlynom bol tento mlyn, známy tiež ako Svatošov, druhým fungujúcim mlynom na konci 19. storočia priamo v meste Skalica.
Jurský svet sa blíži do našich kín. Jurský park so skutočnými dinosaurami (správnejšie však už len s ich skamenelinami) majú naši severný susedia v Poľsku. V jednom z najväčších európskych dinoparkov.