Pomerne rýchlo som našla typ, ktorý sa mi páčil, aj cena bola prijateľná. Naplnil ma pocit spokojnosti a pohodlia, ktorý ma mal ale čoskoro opustiť. Približne 10 minút som sa obzerala po predajni, aby som našla nejakú predavačku, ktorá by mi mohla priniesť druhú topánku, aby som si ich vyskúšala. Boli tam síce dve, ale venovali sa jednému zákazníkovi a mne vrodený ostych bránil vyrušovať pri rozhovore. Nakoniec si ma predsa len jedna všimla, pomerne rýchlo vybavila moju žiadosť a odišla zrejme do skladu. A tak som si vyskúšala obidve topánky, povytešovala som sa z nich, prezula som sa naspäť, zbalila topánky do krabice a hľadala dotyčnú predavačku, aby som jej oznámila, že si ich naozaj kúpim. Pre zmenu nebola v predajni žiadna predavačka! Chvíľku sme sa so sestrou zabavili rozmýšľaním o tom, k čomu všetkému sa mi topánky v šatníku hodia a o čo môžem ešte šatník obohatiť. Počas celého rozprávania sme sa obzerali po predajni, veď sme sa už tešili na ďalšie nákupy a prechádzku. Keď sme približne po štvrťhodine stále nikoho nenašli, rozhodli sme sa, že sa teda obslúžime sami, však tie topánky tak či tak zaplatíme, zrejme sa zaužívaný systém, ktorý sme v tejto predajni poznali zmenil na samoobsluhu. Pri pokladni nám veľmi milá pokladníčka ponúkla ešte doplnkový tovar a pri blokovaní sa nás tak mimochodom spýtala, ktorá predavačka nás obslúžila. Znovu príjemne naladené rozhovorom sme si potrápili pamäť a spoločnými silami sme ju opísali a už sme sa chystali zmierené s celým svetom aj Baťom opustiť predajňu, keď sa ku nám doslova dovalila nami opísaná pani. Topánky sme už mali zabalené v taške, takže trochu „nie v tému“ nám položila nahnevanú otázku: „Rozhodli ste sa teda kúpiť si tie topánky?“ So sestrou sme sa spýtavo na seba pozreli a pokladníčka sa snažila zachrániť situáciu a vysvetľovala pani, že už sme ju opísali a že je to v poriadku. Predavačka už ale bola rozbehnutá: „Mali ste mi oznámiť, že si ich kupujete, lebo viete, takto prídem o prémie.“ Obidve so sestrou sme zostali v nemom šoku. Pokladníčke sme predtým v rozhovore spomenuli, prečo sme si priniesli k pokladni topánky samé, tak sa snažila rýchlo s nami rozlúčiť a my sme ešte stále nemé vyšli a takisto nemé sme prišli do centra a sadli si do kaviarne.
Osobne veľmi pochybujem, že vedenie tejto predajne zaviedlo prémie za obslúženie zákazníka s cieľom dosiahnuť správanie, aké som práve opísala. Tu by som si dovolila jednu malú radu, ak niekto z nich náhodou tento blog číta: Skontrolujte prosím z času na čas ako sa Vaši predavači v predajni správajú.
Zlatým klincom celej príhody bolo, keď sa mi na topánkach po pár mesiacoch rozpadla podrážka.
