Nie preto, že nosí tak verejne symbol svojej viery, nie preto, že ten kríž bol zvláštny, ale preto, akým spôsobom sa mi pozdravil. Pozeral na mňa, potom rýchlo sklonil hlavu a pozdrav povedal už v rozbehu. Asi musím vyzerať veľmi hrôzostrašne, keď sa síce rozhodol priznať k svojej viere, ale potom radšej bežal, veď čo keby som ho začala naháňať a vláčiť za vlasy ulicami Starého mesta, ako v časoch prenasledovania kresťanov v starovekom Ríme.
Zaspomínala som si na minulý rok, ktorý som strávila v Azerbajdžane. Nosím na hrdle dosť veľký a výrazný kríž z kože s klincom. K pani, u ktorej sme bývali sme prišli o 4.30 ráno a jej prvé slová neboli Vitajte alebo niečo podobné, ale keď ma zbadala povedala: „Ten kríž radšej schovaj pod tričko, netreba provokovať.“ A tak som asi 2 týždne nosila kríž pod tričkom. Bolo to hlúpe a zbytočné, pretože na ruke som nosila náramkový ruženec, na ktorom som aj tak mala kríž a tak som ho spod trička vytiahla na svetlo sveta. Aj tak, ked som sa neskôr hrala s deťmi naháňačku a kvôli bezpečnosti som kríž dala pod tričko, jedno dieťa na neho narazilo a začalo sa pýtať: „Čo to tam máš?“ Ani som nemusela odpovedať, hneď iné mu tajnoskarsky vravi: „Pssst, to ma krížik.“ Možno sa tiež bálo, že by im rodičia nedovolili sa so mnou hrať, keby vedeli, že som kresťanka. Rodičia to vedeli, niekedy sa prišli porozpravať o viere, ale vždy to boli rozhovory veľmi príjemné o tom, ako prežívame svoju vieru, pričom sa ani jedna strana nesnažila tvrdošijne presvedčiť tú druhú o svojej pravde. Tam som zažila tú naozajstnú toleranciu.
Azerbajdžan je krajina obchodníkov. Raz som šla kupovať tričká na letný tábor, mala som dosť obmedzený rozpočet a tak, aby sme dobre a dosť kúpili, šla so mnou jedna azerbajdžanská dievčina pomôcť mi zjednávať. Prišli sme k obchodníkovi a pomimo zjednávania sa ma pýtal, z ktorej som krajiny, keďže som kresťanka, či som evanjelička alebo katolíčka a pod. Zrazu bola cena polovičná! Vraj: „Ste tu hosť, tak to máte na uvítanie.“ Kamarátka nestihla ani otvoriť ústa. Hoci pravdou tiež je, že keby videl u nej - Azerbajdžanky krížik, možno by už taký milý nebol.
Otázkou ale stále zostáva Je hanba priznať sa k svojej viere?
