Prečo sa to deje? Po pravde, rád sa pohrávam s rôznymi myšlienkami, je to určitá činnosť, ktorú vykonávam popri iných činnostiach. Niekedy sa snažím obmedziť príval týchto myšlienok ale nejde to... Zrejme to asi niektorí z vás poznáte.
Aké myšlienky mi prebiehajú hlavou zvyčajne? Záleží od toho čo robím ale väčšina sa mi spája so zmyslom života a čo šťastie znamená v rôznych interpretáciách.
Vrátim sa späť k myšlienke: „Úsmev nad všetko“. Všetko to začalo keď som začal pracovať s deťmi. „Deti“ sú úplné iné bytosti ako „dospelí ľudia“. Mnohí mi dáte za pravdu. Keby ste nazreli do hláv detí a dospelých uvidíte, že ich zmýšľanie je rôzne. Samozrejme všetci sme odlišní. Čo vo mne rezonovalo najviac je to, že deti sa neprestajne smejú. To je jeden z dôvodov prečo zbožňujem pracovať s deťmi. Vždy mi vedia na perách nakresliť úsmev.
To že sa deti učia od dospelých, to vieme. Ja sa snažím učiť od nich. Môže to znieť šialene... Navyše si myslím, že všetci sme „učitelia“ a „študenti“ v jednom.
Úsmev na mojej tvári som sa naučil mať práve od nich. Robím to nie len jeden krát za deň, ale snažím sa to robiť tak často ako to robia deti. Neustále!
Veľa krát si ľudia môžu myslieť, že som blázon, ale mne to neprekáža. Naopak, snažím sa šíriť úsmev medzi ľudí tak často ako to len dokážem. Mimochodom úsmev je jeden z najkrajších darov, aký sme dostali po našom narodení. Darí sa mi to? Môžem povedať, že darí... Veľa krát keď prechádzam okolo ľudí, tak sa na nich usmejem poprípade sa pozdravím alebo aj prihovorím. Takú istú spätnú väzbu dostávam od nich. Je to neskutočný a veľký pekný pocit. Vyskúšajte to...
