Zámerne som nepoužil správnu dikciu zákona, všetci vieme o čo sa jedná a desaťslovný názov vôbec nezvyšuje jeho váhu. Naopak iba umocňuje pocit nevoľnosti v žalúdku.
Pred dvoma rokmi som neveril, že je treba pohroziť výpoveďou poistnej zmluvy, aby som získal lepšie finančné podmienky. Na vlastnej koži som sa presvedčil, že všetky poisťovne konali a konajú nelogicky a hlavne neeticky. Klienti, ktorí sú spokojní a chovajú sa lojálne doplatia na svoju vieru, pretože skutočnosť je iná. Kto sa neunúva na pobočky alebo za maklérmi, zaplatí viac ako minulý rok. Ten kto príde väčšinou už svojou snahou o zmenu poisťovne vyhandluje za „vernosť”, poistku menšiu ako minulý rok. Novinové prieskumy sú zavádzajúce, vlastne iba kopírujú deklarované ceny jednotlivých poisťovní a uzávery, že pohyb cien tento rok nebude je smiešny.
Dnes som „uhádal” bezmála dvesto korún oproti minulému roku za Favorita. Ak by som sedel doma, poistka by bola vyššia o tristo korún – ušetril som teda päťsto korún. Deklarované najnižšie ceny su pritom o štvrtinu vyššie ako je možné vyhandlovať. 16. 11. 2006 je posledným dňom, kedy podľa hlúpeho zákona môžem podať výpoveď poistnej zmluvy. Neetický postup poisťovní spočíva v tom, že máloktorá pošle poukážky na zaplatenie poistného pred týmto dátumom. Prečo? Tu logika funguje. Sumy bývajú spravidla o dosť vyššie a po termíne nie je možné odvolanie. Nie som právnik, a asi si zmluvy poriadne nepreštudujem, ale ak tam nie je ujednanie o pohybe cien, moje právne vedomie hovorí, že nedohodnutým zvýšením ceny by aj zmluva mala byť napadnuteľná kedykoľvek. Je ale pravdepodobné, že na túto „maličkosť” iste pamätá zákonodarca a tento pohyb v rámci inflácie a neviem ešte čoho umožní.
Ako je to v iných štátoch ma nezaujíma, pretože žijem na Slovensku. Väčšina poisťovní aj tak nie je v slovenských rukách, pretože sme si všetko prezieravo predali. Nemôžem si pomôcť, ale keď sme mali jednu poisťovňu cítil som sa normalnejšie. Čo mám z možnosti výberu, keď sa všetky chovajú rovnako neeticky a pri poistnej udalosti rovnako ťažko plnia sľuby.
Moja skúsenosť môže pomenovať dve poisťovne Allianz a Kooperativa, od ktorých márne doteraz čakám poukážky, predpokladám, že ich podajú na poštu v posledný deň vypovedateľnosti zmluvy. Ak sa chcete dostať k vašim platobným predpisom osobnou návštevou, tiež sa nájde množstvo polien pod nohami, od neprítomnosti kompetentného, až po obľúbenú preťaženú počítačovú sieť. V minulosti by sme to identifikovali ako zlodejský prístup. Dnes je to takzvaný trh. Ale tak ako včera si nepomôžeme ani dnes.
Ale vlastne áno. Postavme sa do radu, tradične, tentoraz opäť nie na mandarínky, ale na odovzdanie výpovede. Väčšinou tým prinútime personál k vypracovaniu lepšej zmluvy ako v predošlom poistnom období.
Je to nelogické, ponižujúce a schizofrénne. Ale taká je naša spoločnosť už desaťročia, tak vlastne niet čomu sa čudovať.
