Svoju prvú správu o avizovanom konci mojej škodovky http://blog.sme.sk/clanok.asp?cl=72150 som písal prežívajúc krivdu a nespravodlivosť. Nakoniec končím konštatovaním, že mnohí produkujeme iba jalové reči pre svoje uspokojenie. To jedine ale považujem za určitú zmenu v tejto spoločnosti – totiž možnosť produkovať a zverejňovať názory. Ich význam na riešení vecí ale nie je žiadny. Inak nič nové.
Absurdnosti.
Po mesiaci čakania v poradovníku na šrotovisko som sa musel podriadiť neústavnému nátlaku a nedobrovoľné odovzdať svoj majetok – staré auto. Asi nemalo vyššiu hodnotu ako 1000,- Sk, ktorú som od štátu veľkodušne dostal, ale cítil som sa, a nie prvýkrát, ako ovca pokorne kráčajúca na porážku.
Pokora dosiahla vrcholu, keď som už odovzdané auto musel poistiť. Od decembra sa ho totiž márne snažím odovzdať, ale akosi viazli kapacity najbližšieho vrakoviska. V korešpondencii s gestorom projektu, Ministerstvom životného prostredia, mi odporučili odtiahnuť auto do iného „posväteného” šrotoviska. Zvýšené náklady, ale neuhradia. A tak sa kóma môjho pomocníka predlžovala.
Nakoniec sme podľahli.
Auto už odpočíva. Či je to ekologický odpočinok môžem iba dúfať. Faktom je, že ako správny hospodár vlastniaci ešte jedného „starčeka” som nebožtíka zbavil všetkých orgánov, pre prípad transplantácie. Murphyho zákony hovoria, že ich asi nikdy nebudem potrebovať, a po čase budem opäť musieť hľadať riešenie, ako ich ekologicky odstrániť. Myslíte, že budem zodpovedný? Mal by som, napriek tuposti štátnych orgánov a nekonečnej bezmocnosti, pretože by som ublížil iba vlastným deťom. Po skúsenosti s rôznymi autorizovanými likvidátormi nebezpečných odpadov neverím, že som svoje auto odovzdal na ekologické odstránenie. Jednoducho som si iba umyl ruky.
Poistku som zaplatil.
Mnohí, dokonca i zainteresovaní, mi radili, aby som novouzatvorenú poistku po odovzdaní značiek neuhradil. Nakoniec som zaplatil, a v ten istý deň aj ukončil poistný vzťah k už neexistujúcemu autu. Spomenul som si totiž na viacerých koncesionárov Slovenského rozhlasu, ktorí si tiež mysleli, že žijú v právnom štáte.
