Dnes sa veľmi neponáhľam. Nechcem sa ponáhľať. V izbe je neznesiteľne a stále sa potím. Vypil som takmer 2 fľaše vody. Moč je stále tmavý. Pobalil som sa a zniesol veci dole do jedálne s kuchyňou. Idem pozrieť, kde sa dá kúpiť kredit, lebo som prečerpal. V neďalekom obchodíku kupujem okrem kreditu do siete aj „originálne“ sluchátka k Samsung S4. Na počudovanie po vyškúšaní hrali lepšie ako tie predtým, na ktorých sa mi kvôli potu pokazila jedna strana. Asi kvôli tomu, že boli drahšie.
Vraciam sa na hotel a kupujem cestou džús z liči a studenú vodu. Vonku už pripeká. Objednávam si a raňajky roti a omeletu. Nie som veľmi hladný. Chlapík mi priniesol účet. Popri jedle dopĺňam trasy na Endomondo profil, kde si priebežne evidujem väčšinu trás. Niekedy sa stane, že navigácia proste zmrzne počas jazdy. No nakoniec nakladám veci na bicykel a vyrážam. V tieni reštaurácie je 37 stupňov. Ďalší celkom neobyčajne obyčajný deň na ceste okolo sveta začal. Vyrážam, takmer ako každý deň na nové miesto, cez nepoznaný úsek tentokrát v Nepále. Posledné dni medzi mestečkami a dedinami mimo turistických centier sú super.
Prechádzam mestom s rozbitými cestami a všade dookola povaľujúcim sa smetím. Všade veľa ľudí aj na bicykloch. Takmer každý sa usmieva a občas zdraví tradičným „Namaste“. Autá a motorky víria prach do vzduchu a dymia. Krajina okolo je zahalená v prachu. Čaká na obdobie dažďa. Teplota prekročila 40 stupňov a predsa dievča si bicykluje v svetríku a šatke a čiernych dlhých nohaviciach. Takýchto cyklistov je tu viac. Iný kraj, iný mrav. No to sa mňa rozhodne netýka a poriadne si to moje póry užívajú. Ruky si chránim návlekmi, nech sa nespália. Cítim sa dobre. Včera som dal dve tabletky s minerálmi. Cesta jemne stúpa. Je posypaná kamienkami a všade okolo cesty to žije. Pozorujem ľudí a okolie. Občas zastavujem a fotím, nech mám nejakú tu pamiatku.
Po pár kilometroch to začne viac stúpať a dostávam sa na vojenské stanovisko. Prechádzam len s pozdravom a už ma čaká len les a výhľad na vyprahnutú rieku. Ponáram sa viac do seba, myšlienok na to, ako pracujem telo. Cítim tlkot srdca a svaly. Občas preruší moje sústredenie nejaká motorka, autobus alebo kamión. Musím dávať pozor nech neskončím pod kolesom. Pot sa mi valí po tvári a kvapká na zem. Neskôr už nemyslím na nič a vnímam teplo a smäd. Vypľúvam prach, ktorý sa mi usádza na perách. Užívam si. Po niekoľkých kilometroch nájdem malý tieň a stojím v ňom. Nechám telo vychladnúť, zatlačím tretru do pedálu a a pokračujem. Stúpanie má miestami 8% a idem veľmi pomaly. Na zákrute zrazu z lesa na okraj cesty vstúpi muž. Má na hlavu omotané vrece s nákladom, ktoré nesie niekam. Pohľad mu smeruje k zemi. Viac na World Bike Travel webstránke.
